Keď sme v októbri 2002 v Trenčianskych novinách uverejnili príbeh zdravotne postihnutej Janky Prekopovej z Čachtíc, bolo isté, že je iba otázkou času, kedy sa s jej menom opäť stretneme.
Dnes 37-ročná Janka patrí medzi ľudí, ktorí aj napriek handicapu žijú svoj život naplno. Narodila sa ako zdravé dieťa, v ôsmich rokoch sa u nej začala prejavovať choroba. Lekársky zákrok jej zdravotný stav ešte zhoršil, poškodil nervovú sústavu, stiahli sa jej svaly na rukách i nohách.
Napriek nepriazni osudu sa nevzdávala. S maminou pomocou sa učila udržať v ruke lyžicu, rôzne predmety, pero, učila sa písať... Dokonca sa naučila vyšívať nádherné obrazy, ktoré skrášľujú jej bezbariérový byt.
Nepatrí medzi ľudí, ktorí sa uzavrú medzi štyri steny. Pomáha organizovať športové hry a kultúrne podujatia najmä v bezbariérových priestoroch, zúčastňuje sa súťaží a prehliadok schopností a zručností zdravotne postihnutých, medzi ktorými nechýbajú ani národné Abilympiády. V roku 2002 dokonca získala 2. miesto v disciplíne venovanej studenej kuchyni.
K jej najväčším láskam však patrí predovšetkým publicistika a písanie poézie. V mladších rokoch dokonca chcela študovať žurnalistiku. Jej glosy, fejtóny, články a poviedky sa objavili v rôznych slovenských periodikách, medzi inými aj v Trenčianskych novinách. Jej srdcovou záležitosťou je poézia. Verše a básničky postupne zaplnili niekoľko zošitov a tak túžba vydať zbierku poézie sa postupne stala prirodzeným cieľom jej tvorby.
Keď sme pred pár dňami do redakcie dostali od Janky jej básnickú prvotinu s názvom Curriculum Vitae, potešilo nás, že niektoré túžby sa napokon predsa len plnia. Útly výber z jej tvorby ako splnenie vianočného sna vydal týždenník Nový čas pre ženy. O svojej tvorbe autorka hovorí: „Do básní vlievam svoju radosť aj bolesť.“ Prvú zbierku poézie venovala mame, otcovi a svojej láske Petrovi, ktorý je už šesť rokov jej veľkou životnou oporou.
Autor: mark