Mačky a vtáčia chrípka

iteľom mačiek celkom jasné viaceré súvislosti.

Kŕmenie surovým mäsom
„Mnohí chovatelia uprednostňujú vo výžive mačiek podávanie surového mäsa, ktoré najprv po dobu cca 48 hodín hlboko premrazia, hydinu nevynímajúc. V súvislosti s vtáčou chrípkou, z obáv z možného nakazenia nebezpečným vírusom, však od tejto praxe upúšťajú,“ vraví virológ Fedor Čiampor vedecký pracovník a člen Predsedníctva Slovenskej akadémie vied.

Niektorí majitelia hydinové mäso z jedálnička mačky celkom vylúčili alebo ho podávajú len varené, nakoľko je všeobecne známe, že tepelnou úpravou sa vírus zničí. Mačky však veľmi často varené mäso odmietajú. Z prísne vedeckého hľadiska sa ukazuje, že ani táto situácia nie je nebezpečná. Fedor Čiampor vysvetluje, že pre vírus H5N1 je uskladnenie pri teplote mínus 20°C ideálne, t. j. pri zmrazení surového mäsa z infikovanej hydiny ho síce nezničíme, ale vírus je veľmi citlivý na zmeny teplôt. Mačke logicky nedávame mäso v zmrazenom stave, ale ho postupne rozmrazujeme a podávame, až keď má optimálnu izbovú teplotu. Podľa Čiampora však vírus práve túto veľkú zmenu teploty neprežije.
K vedeckému stanovisku možno už len dodať, že rozumný majiteľ mačky nebude nakupovať nielen hydinové, ale ani akékoľvek iné mäso z pochybných zdrojov, ktoré nie sú pod prísnou kontrolou veterinárov.

Voľný výbeh
Prirodzene, ešte väčšie starosti majú o svojich miláčikov majitelia mačiek, ktorým je dopriaty aj voľný výbeh pri dome. V zónach výskytu nákazy vtáčej populácie, najmä v ohniskách nákazy, je pravdepodobnosť kontaktu mačky s vtákom infikovaným vírusom H5N1 reálna. Snaha riešiť tento problém zákazom výbehu mačky najskôr narazí na absolútne nepochopenie, pretože mačku naučenú chodiť von, doma neudržíte.

Pre majiteľov mačiek s voľným výbehom môže priniesť určité uspokojenie opäť vedecká argumentácia virológa Fedora Čiampora. Ten tvrdí, že žiaden prenos nákazy vtáčej chrípky na mačku, až na prípad z Rujany, nebol v histórii doteraz zaznamenaný. Ani v tomto prípade nejde o bežnú, ale skôr výnimočnú situáciu. „Treba brať do úvahy, že na ostrove Rujana sa vírus vyskytuje vo veľkej koncentrácii, vzhľadom na intenzívny charakter osídlenia ostrova vtáčou populáciou,“ vraví Čiampor. Ďalším rozhodujúcim faktorom je nepochybne odolnosť imunitného systému mačky, jej aktuálny zdravotný stav a kondícia. „Zdravá mačka, v dobrej telesnej aj duševnej kondícii, aj napriek kontaktu s vtákom infikovaným vírusom H5N1, sa týmto vírusom nenakazí,“ dodáva virológ. Majitelia mačiek by preto nemali podliehať žiadnej panike. Mačku nie je potrebné, ak na to nie je zvyknutá, doma proti jej prirodzenosti zadržiavať alebo ju izolovať, ani ju neslobodno v panike vyháňať či opustiť.

Naopak, treba sa o ňu zodpovedne a s láskou starať tak, aby bola preventívne očkovaná proti bežným mačacím vírusom, ošetrená voči vonkajším i vnútorným parazitom a chránená proti nákazlivým ochoreniam vrátane besnoty. Len chorý alebo stresovaný organizmus s oslabeným imunitným systémom môže za určitých okolností a vplyvom ďalších faktorov poskytnúť podmienky a predpoklady pre mutáciu vírusov. U zdravej a dobre živenej mačky nemá nebezpečný vírus H5N1 prakticky žiadnu šancu a jej organizmus by mal takéto stretnutie zvládnuť bez následkov.