Článok pokračuje pod video reklamou
nik. Neprofesionálnej umeleckej tvorbe sa venuje už tri desaťročia.
S tvorbou začal ako rezbár v druhej polovici 70-tych rokov minulého storočia a aj jeho prvá trenčianska výstava v roku 1996 bola venovaná drevenej plastike. V roku 1999 absolvoval niekoľko výstav v bývalej Juhoslávii, priamo v srdci insitného umenia. Návšteva súkromnej galérie Pavla Čapu v Padine a insitné obrazy v Kovačici v ňom zanechali hlboký dojem. „Nenormálne ma to chytilo. Povedal som si, že aj keď neviem maľovať, aspoň to skúsim,“ vyznáva sa zo svojho vzťahu k maľovaniu Jozef Pavlík. Dôležitú úlohu zohrala aj náhoda - onedlho potom podstúpil vážnu operáciu ruky. Rezbárčina musela ísť bokom. Na rad prišiel štetec, farby a plátno. V roku 1999 namaľoval prvý obraz symbolicky nazvaný Prvý. Obrázok zachytávajúci hru na slepú babu zaujal. Keď ho uvidel jeden z uznávaných odborníkov na insitné umenie, nadšene zareagoval. „Veď vy ste prvým obrazom dokázali to, o čo sa iní autori snažia desať rokov.“ Odvtedy uplynulo niekoľko rokov. Ruka je dávno zahojená, pribudli nové obrazy i drevené plastiky.
Keď sme sa Jozefa Pavlíka spýtali, ako ide dohromady právnik s insitným umelcom, prezradil nám, že najskôr bol policajtom na obvodnom oddelení a neskôr na vyšetrovačke. „Bol som v neustálom napätí a strese. Zrejme som potreboval protipól a ten som našiel v rezbárčine a maľbe. A prečo insita? Môj výtvarný prejav vyplýva z toho, že neviem maľovať,“ hovorí so smiechom a pokračuje: „keby som vedel, tak namaľujem taký obraz, ako všetci ostatní výtvarníci a umelci. Mojou inšpiráciou je ľudové umenie, ktoré sa snažím ďalej rozvíjať vo svojich obrazoch.“
Aký je poetický svet Jozefa Pavlíka?
Najlepšie ho vystihujú už samotné názvy obrazov: Púšťanie šarkanov, Vo vinárskej pivnici, Jarná lúka, Žatva, Cesta do poľa, Ľudová veselica, Vítanie jari...
Ak by ste chceli niektorý jeho obraz kúpiť, máte smolu. Jozef Pavlík svoje obrazy nepredáva, ani nerozdáva. Maľuje ich pre svoju radosť a potešenie návštevníkov na výstavách.
Na príprave výstavy sa podieľalo Záhorské osvetové stredisko Senica a Záhorská galéria Senica. Štýlová vernisáž Poézie okamihu vo folklórnom duchu sa uskutočnila v stredu 1. marca, výstava bude sprístupnená do 19. marca 2006.
