Milan Hnat je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, v súčasnosti pracuje ako odborný asistent na Katedre výtvarnej tvorby FHV Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Jeho výstavná kolekcia, umiestnená vo výstavných priestoroch na prvom poschodí, zahŕňa predovšetkým rozmernejšie plátna. Svoju výstavu nazval citátom z Biblie Prídem ako zlodej... Aj témy obrazov sú podľa slov autora voľne inšpirované biblickými predstavami o „posledných veciach“, vyjadrené sú však súčasným výtvarným jazykom postaveným prevažne na plošnej grafickej skratke, pripomínajú graffity sprejerov na omietkach či ornamenty a figury známe z výtvarného prejavu juhoamerických Indiánov. Na otázku, či prílišná dekoratívnosť obrazov evokujúca reklamné výrazové prostriedky neprebije zamýšľaný obsah, nám Milan Hnat odpovedal: „Na tom je to postavené, že v jednom obraze spájam absolútne protikladné veci. Aj preto, že súčasný divák je zvyknutý obrazy vnímať ináč, ako za čias Rembrandta. Nemá čas na zložité veci. Je to podobné ako v hypermarkete - oči najskôr zaregistrujú najfarebnejšie, najvýraznejšie podnety. Málo kontrastné veci už akoby nevnímajú. Nejde mi však o samoúčelnosť. Pritiahnuť diváka je prvým predpokladom, aby začal rozmýšľať, čo moje obrazy vyjadrujú.“ Výstavu Milana Hnata otvorila a autorsky pripravila Alena Hejlová.
Podkrovie galérie patrí výstave Jána Hubinského, nazvanej Písané hlinou. Autor nepatrí k akademicky vzdelaným výtvarníkom, jeho tvorbe však nechýba iskra, originálne nápady, ani potrebná remeselná zručnosť.
Vystavené keramické objekty, figury, ale aj čajníky, dózy a vázy sú charakteristické nezameniteľným vtipom, humorom a oslobodzujúcou iróniou. Trojrozmerné figurálne kompozície nachádzajú svoje dvojrozmerné odpovede v kresbách, niektoré keramické objekty sú zasa akoby zhmotnenými kreslenými vtipmi bez slov. V centre expozície nájdeme aj jemne provokujúcu priestorovú inštaláciu postavy s „tieňom“ z kamienkov, ktoré priamo provokujú k interakcii návštevníka, aby z kamienkov vyskladal svoju vlastnú predstavu. Po prehliadke výstavnej expozície sme sa Jána Hubinského spýtali, či svoje diela považuje za hru, alebo tvorbu: „Viac sa hrám... Keď som sa pokúšal tvoriť, bolo to o ničom. Zistil som, že na vážnu tvorbu a zarábanie peňazí človek musí ísť úplne inak. Keď chcem robiť takéto veci, ako sú na výstave, jednoducho sa musím hrať. Spájať dokopy hru a zarábanie je o ničom.“ Na otázku ako prijíma vstupovanie diváka do autorských inštalácií, odpovedal: „Som šťastný, keď inštalácia osloví diváka. Čakáte, že divák bude dávať pozor, aby do kamienkov nezakopol, ale aj jeho to odrazu tak nadchne a potrebuje sa s tým hrať.“ Výstavu Jána Hubinského návštevníkom predstavila a autorsky pripravila Elena Porubänová.
Príjemným spestrením vernisáže bolo vystúpenie mladého trenčianskeho violončelistu Libora Kociána, študenta bratislavskej Vysokej školy múzických umení. Obidve výstavy môžete navštíviť do 9. apríla.
