kajú či pobúria, určite ich však neprehliadnete.
Textilný dizajn, ktorý Linda vyštudovala na trenčianskej odevnej priemyslovke, považuje iba za odrazový mostík k umeleckej dráhe. Vlaňajší pokus študovať filmovú animáciu v Zlíne nevyšiel, no prihlášku na umeleckú vysokú školu si Linda podala i tento rok. Zatiaľ je skôr samorastom, ktorému nemožno uprieť dávku talentu. Charakteristickým pre jej maľby sú trpiace ženské telá, ktoré Linda často spája s mužskými hlavami. Figúram deformuje nosy, čím podvedome do diel prenáša zážitok na úraz z detstva, ktorý poznačil jej tvár. Mladá maliarka v Lúči prezentuje aj svoju šokujúcu maturitnú prácu na tému depresia, ktorá zachytáva embryo v bruchu matky v rôznych, niekedy až hororových podobách.
Depresia abstraktných výjavov plynie z maliarkinho vnútra. „Navonok som celkom veselý človek,“ diví sa samotná Linda svojej tvorbe. Do malieb sa snaží prevteliť nielen svoje pocity, ale i myšlienky svojej generácie. V takomto kontexte je ošklivosť iba póza, pod ktorou sa zrejme skrýva provokujúci a rebelujúci mladý človek. Ako sama priznáva, z ponurých tém ju pomaly lieči jej vek.
Linda Chovancová nemá vzor a vo svojom výraze sa stále iba hľadá. Absolventka základnej umeleckej školy si zaumienila tvrdou prácou preraziť v umeleckom svete. Výstava v Lúči je jej v poradí piatou. Obrazy, ktoré maľuje na sololit a často iba jednou farbou (kvôli nedostatku peňazí) stoja za pozretie.
Autor: luk
