Braňova cesta k súčasnému štúdiu prvého ročníka grafiky na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, nebola taká priamočiara, ako býva väčšinou zvykom. Narodil sa v Trenčíne, detstvo prežil v Nemšovej, kde vychodil základnú školu. Po jej skončení odišiel na učňovku do Dubnice nad Váhom, aby sa vyučil za stolára. Potom nastúpil do zamestnania. „Pamätám si, ako môj brat celé leto chodil k Váhu a ja som od rána do večera tvrdo makal za 18 korún na hodinu. Tak som si povedal, že idem ďalej do školy,“ spomína so smiechom. Najskôr absolvoval nadstavbové štúdium s maturitou v Považskej Bystrici a popritom pracoval v továrni na hračky. O životnej výhybke smerujúcej k výtvarnému umeniu rozhodla chvíľa, keď skončil Strednú školu drevársku a chcel pokračovať v štúdiu v nejakom kreatívnom odbore.
Rád navrhoval nábytok a tak sa rozhodol pre štúdium priemyselného dizajnu nábytku na Technickej univerzite vo Zvolene. Súčasťou prijímačiek však boli aj talentové skúšky. Predtým nikdy nekreslil, prípravu na skúšky musel vydrieť tvrdou prácou. Trvalo tri roky, než ho napokon prijali. V školskom ateliéri postupne získaval kresliarske zručnosti, stále však pociťoval nedostatok vlastnej tvorivosti.
Štúdium dizajnu absolvoval v roku 2004. Ako sám hovorí, odniesol si z neho potrebný nadhľad pri tvorbe: „O umelcoch sa tvrdí, že lietajú v oblakoch... Technická škola človeka drží pri zemi, na svet sa pozerá realistickejšie.“
Grafike sa intenzívnejšie venuje od roku 2001. Fascinuje pri nej priamočiarosť od myšlienky k realizácii. Oproti tvorbe dizajnu, kde nápad treba najskôr zhmotniť do podoby prototypu, pri grafike mu stačí papier a ceruza, prípadne farby.
Štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéri voľnej a farebnej grafiky bolo iba logickým pokračovaním jeho výtvarnej posadnutosti. V septembri 2005, ešte pred nástupom do školy, stihol dva týždne na plenéri v poľskom Tuchowe, kde dostal ponuku na polročné štipendium na Akadémii výtvarných umení v Lodži.
O svojej budúcnosti po skončení školy má celkom jasnú predstavu: „Popri škole si robím pedagogické minimum. Rád by som učil výtvarné predmety na nejakej základnej alebo strednej umeleckej škole. Prípadne sa budem venovať aj dizajnu.“
Vydať sa do sveta za profesionálnymi skúsenosťami ho príliš neláka, s výnimkou zamýšľaného štúdijného pobytu v Akadémii výtvarných umení v poľskom Lodži. „Pre mňa je zaujímavejšie byť v Trenčíne a ak by sa dalo, raz do roka urobiť nejakú výstavu v zahraničí.“
Tvorba Braňa Kristína je typická svojou magickou atmosférou. Ako kresliar dokonalo cíti tvar viac či menej konkrétnych objektov a krajín na obrazoch, ktoré zaujmú pevnou, konkrétnou linkou a vzrušujúcou tvarovou i farebnou kompozíciou.
„Keby som nešiel na dizajn, tak nekreslím a neštudujem grafiku. Teraz by som pracoval v nejakej stolárskej firme a vyrábal nábytok. Ale keby som sa najskôr nevyučil za stolára, tak by som sa nedostal k dizajnu a odtiaľ ku grafike,“ hovorí na záver a dodáva: „Všetko bolo na niečo dobré.“
Kolektívnych výstav sa zúčastňuje od roku 2001, prvú samostatnú výstavu mal v roku 2003 v Trenčíne. Doposiaľ vystavoval v Českej republike, Francúzsku, Taliansku a Poľsku. V súčasnosti môžete vidieť ukážky jeho grafických prác na výstave Stretnutie - Setkání v Mestskej galérii v Trenčíne.
Autor: mark