Drahomír Koreň bol roky-rokúce verný iba farbám Trenčianskeho Jastrabia

Pri tejto príležitosti určite nezaškodí sa poobzrieť za jeho čulou činnosťou a za roky-rokúce aktívneho pohybu na rôzných športoviskách.

Pri príležitosti jeho životného jubilea mu predseda Oblastného futbalového zväzu v Trenčíne Ing. Štefan Kolárik odovzdal diplom a pohár.

Nečudo, veď v Rade ObFZ pôsobil vlastne od jej vytvorenia, pozoruhodných 15 rokov a tri roky bol aj členom disciplinárnej komisie.

Nuž, do pera sa nám natíska klasická otázka, čože je to päťdesiatka? Uvažte sami, keď si pozorne prečítate nasledujúce riadky, z ktorých sa dozviete to najpodstatnejšie zo športových aktivít tohto oslávenca, ktorý má na čo a aj na koho spomínať. Nezabudnuteľnou a pozoruhodnou skutočnosťou však je aj to, že aktívne roky na športoviskách (okrem ZVS), alebo funkcionárskej dráhe prežil v drese jediného klubu - TJ Inovec Trenčianske Jastrabie. Čiže ako sa zvykne ľudovo hovoriť - vernosť až po hrob.

NA ZAČIATKU FUTBAL
Nakoľko v období, keď Drahomír bol žiakom Základnej školy v Trenčianskom Jastrabí sa žiacky futbal ešte nehral, tak ako deviatak už hral za dorastencov TJ Inovec, ktorých reprezentoval až do roku 1975. V jarnej časti po preradení do vyššej vekovej kategórie obliekal už zeleno-biely dres seniorov Trenč. Jastrabia. V doraste sa mu darilo mimoriadne úspešne, keď postupne postupovali hore a skončili až v krajskej súťaži - 5. lige, kde ako nováčik skončili na druhom mieste a o postup zápolili s H. Srním.
Za dorastencov odohral 4 a pol sezóny a prišiel prechod k mužom.

PREMIÉRA PROTI TR. STANKOVCIAM
Svoj premiérový zápas v drese seniorov Trenč. Jastrabia odohral jubilant proti Trenč. Stankovciam na ich ihrisku a vzájomný majstrovský duel vtedajšej tretej triedy skončil nerozhodne - 1:1. V doraste pôsobil na poste stredného záložníka, kde tvoril nerozlučnú záložnú trojicu spolu zo Z. Frívaldským a P. Valachom, kde odohrali vedno pozoruhodných sedem-osem rokov. Za toto obdobie veľmi rád spomína najmä na „veľký“ postup v boji o postup s Bierovcami, kde vyhrali 1:6 a ich priaznivci za tento postupový výkon do majstrovstiev okresu v sezóne 1978/79 ich vyniesli z ihriska na ramenách až do kabíny.

POČAS ZVS ZA VTJ STRAŠICE
Pre Drahoša nastal čas nástupu na základnú vojenskú prezenčnú službu a jeho novým vojenským klubom sa stala VTJ Strašice (okres Rokycany), kde reprezentoval svoj dočasný klub v 4. a 5. lige a z postu stredného záložníka sa preorientoval na post stopéra.

NÁVRAT DO TR. JASTRABIA
Po vyzlečení rovnošaty (dva roky) sa opäť vrátil do materského klubu v Trenč. Jastrabí, kde aktívne odohral 18,5 roka. Tomu sa teda celkom oprávnene povie, že vernosť k oddielovým farbám od dorasteneckého po seniorký vek bola obdivuhodná. Hoci na škodu veci nemá konkrétnu štatistiku, koľko vsietil presných zásahov, ale aj napriek tomu si dobre pamätá, že v priebehu jednej majstrovskej sezóny zaznamenal približne 8-10 gólov. Jeho prednosťou boli najmä umiestnené hlavičky, prudké strely z väčších vzdialenosti, trestné kopy a rohy zahrával spolu s P. Kováčom.

KONIEC KARIÉRY NA TURNAJI, ALE...
V lete roku 1989 sa D. Koreň definitívne rozhodol, že zanechá aktívnu pretekársku činnosť v zeleno-bielom drese. Jeho posledným zápasom bol duel na turnaji Jastrabčanov, kde sa oficiálne rozlúčil s futbalom ako hráč, rovnako ako aj s Paľom Kováč, s ktorým tvoril nerozlučnú stopérsku dvojicu. Prišlo však znenazdajky k situácii, že viacero hráčov skončilo činnosť a preto sa ešte prinavrátil na necelý rok k mužstvu, aby zachránil pre Trenč. Jastrabie vtedajšiu krajskú súťaž. Po prevrate sa totižto stal prezidentom FO a predsedom TJ Inovec Trenč. Jastrabie a popritom sa preorientoval aj na trénersku dráhu a kaučoval tím dorastencov, s ktorými vyhral okresnú súťaž a postúpil do krajskej súťaže, kde jeho zverenci pôsobili až do sezóny 1993/94. Čiže hrať ešte aktívne aj futbal by časovo nezvládal a nebolo by to ani únosne.

FUNKCIONÁROM DO ROKU 2004
Spomínané futbalové funkcie precízne vykonával od roku 1990 až do roku 2004. Po turnaji v spomínanom roku sa rozhodol abdikovať na funkciu predsedu FO, s funkciou trénera skončil ešte skôr. Aj po skončení aktívnej a funkcionárskej činnosti má futbal naďalej veľmi rád a v súčasnosti vykonáva funkciu tajomníka.

SYN ROMAN V OTCOVÝCH ŠĽAPAJÁCH
V šľapajách otca Drahoša jednoznačne kráča jeho syn Roman, ktorý vlani v decembri oslávil svoje 21-narodeniny. Už poldruha sezóny až doteraz hráva za treťoligové Dolné Vestenice. Je to rozhodne mladý talentovaný futbalista, ktorého však prenasledujú rôzné vážnejšie zranenia (zlomeniny) z ktorých sa ale postupne vystrábil a určite bude platným hráčom tohto treťoligistu. Samozrejme, že nechýba spolu s obetavou manželkou Alenou a dcérou Miriam (zanietený fanúšik brata Romana) na žiadnom synovom majstrovskom zápase v Dol. Vesteniciach. Ako inak, na Romana je oprávnene hrdá celá rodinka...

NENAPLNENÝ CIEĽ
Ešte počas predsedovania v klube mal určité solídne predstavy o spôsobe diania, ktoré sa mu však nenaplnili a preto sa radšej vzdal tejto funkcie.
Zo strany futbalistov, ale aj funkcionárov bol totiž pomerne slabý záujem nejakým spôsobom napredovali nielen po športovej stránke, ale aj iných stránok (vybavenie ihriska, materiálne zabezpečenie, kabíny a pod.). V súčasnosti sa totižto vyžaduje oveľa lepší a kvalitnejší prístup k povinnostiam. Niektorí sú totižto funkcionármi iba na nedeľu, keď je majstrovský zápas, čo z niekoľkočlenného výboru (14-15 ľudí) je naozaj veľmi veľmi málo. V 5. lige sú dané určité náročné kritéria a tie treba jednoducho dodržiavať. Neraz sa mnohé záležitosti museli šiť horúcou ihlou, doslova v hodine dvanástej, čo nie je dobrou vizitkou klubu. A práve tento nezáujem od nových funkcionárov a hráčov mu neraz odobral chuť a elán do ďalšej práce a preto radšej zložil funkciu predsedu.

OD FUTBALU K HOKEJU
Okrem futbalu, ktorý hrával najmä v mladosti, sa na záver svojej čulej športovej činnosti upísal aj amatérskemu hokeju - ako inak, opäť iba v domácom drese Trenčianskeho Jastrabia, ktoré vtedy pôsobilo v tkz. „horskej“ lige (okresné majstrovstvá). V hokejovom drese reprezentoval svoju obec od roku 1979 až do roku 1984 a trénermi mužstva boli páni Smilka a Kobezda z Dubnice n/V. Aby mohli Jastrabčania vtedy vôbec hrať súťažne hokej, tak na činnosť si museli brigádnicky zarobiť peniaze.

Celé mužstvo chodilo napríklad po pracovnej dobe až do večera čistiť kanále na Homôlku, aby mohli aktívne hrať hokej. Dokonca finančne vtedy pomohli na činnosť ešte aj futbalovému klubu TJ Inovec.

Keď kvôli nedostatku mužstiev po roku 1984 sa súťažne hokej už nehral, predsa len prišlo opäť k jeho oživeniu vďaka príchodu pána farára Lysičana, ktorý postavil hokejový tím opäť na nohy a mužstvo asi 7-8 rokov potom hrávalo hokej medzi sebou na ZŠ v Bánovciach n/B. Pravidelne sa tam počas jarných prázdnin konal turnaj o Pohár primátora Bánoviec.

Popri futbale sa teda aj hokej stal jeho srdcovou záležitosťou. Do tretice bol aj aktívnym stolným tenistom, keď reprezentoval obec v stolnotenisovej lige v rokoch 1998-2000. Neskoršie aj s bratom hrával st. tenis na turnaji starých pánov, kde boli často víťazmi.

Čerstvému päťdesiatnikovi z Trenč. Jastrabia - Drahomírovi Koreňovi želá najmä veľa zdravia a ďalších úspechov aj redakcia Trenčianskych novín.