Do svojej Správy 2005 zozbierala údaje v šiestich okruhoch (reputácia vysokej školy medzi zamestnávateľmi, financovanie, publikácie a citácie, doktorandské štúdium, učitelia a študenti, záujem o štúdium, granty). Spolu 99 fakúlt bolo rozdelených do šiestich skupín podľa typu prevažujúcich štúdijných odborov, pričom ich hodnotenie prebiehalo len v rámci týchto skupín. Pri zostavovaní rebríčkov ARRA vychádzala iba z verejne dostupných a overených dát, ako sú napríklad údaje a štatistiky Ministerstva školstva SR, databáza publikačnej činnosti a citácií na publikované práce Web of Knowledge firmy Thomson a pod.
Súbor kritérií agentúra zostavila v spolupráci s expertmi Svetovej banky a významnými osobnosťami z akademických kruhov. Nezávislý pohľad zvonku na činnosť agentúry poskytuje správna rada zložená zo zástupcov štátneho, podnikateľského i neziskového sektora.
V hodnotení podľa priemeru bodov fakúlt Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (TnUAD) skončila na 14. mieste. O názor na umiestnenie a hodnotenie univerzity sme požiadali jej rektora Juraja Wagnera:
Kritériá
Každý ranking a rating je viazaný na voľbu kritérií a spôsob ich hodnotenia. Problém je v tom, že rektori slovenských vysokých škôl dodnes nemajú možnosť skontrolovať, či použité vstupné údaje sú správne a zodpovedajú skutočnému stavu vysokej školy v hodnotenom období. Z dnešného pohľadu na našu univerzitu sú tieto údaje a výsledky nepodstatné, pretože naša univerzita je mladá, v dynamickom rozvoji. V hodnotení sa napríklad uvádza, že ju navštevuje 3,5-tisíc študentov, dnes máme takmer 5,5-tisíc študentov, rozšírili sme paletu akreditovaných študijných programov. Do úvahy sa nebrali ani naše zahraničné projekty. Čo sa týka doktorandského štúdia, to zo zákona trvá 3 - 5 rokov. V čase hodnotenia sme pôsobili siedmy akademický rok. Akreditáciu pre doktorandské štúdium sme získali až vo štvrtom roku činnosti, takže sme ešte nemohli mať absolventov doktorandského štúdia.
Hodnotenie
S hodnotením nie sme spokojní. Boli by sme radšej, keby sme sa nachádzali v prvej desiatke, hoci v porovnaní s ostatnými univerzitami sme nedopadli až tak zle, keď sme na úrovni Ekonomickej univerzity v Bratislave, jednej z najstarších a najrenomovanejších univerzít na Slovensku.
Myslím si, že v globálnom porovnávaní sa porovnávalo neporovnateľné. Najlepšie sa umiestnila vysoká škola, ktorá má menej študentov, ako ktorákoľvek naša fakulta. Taktiež nemožno porovnávať umelecké, prírodovedné a spoločenskovedné vysoké školy s technickými. Jednoducho, niektoré kritéria nie sú všeobecne aplikovateľné. Napriek týmto výhradám hodnotenie ARRA akceptujeme, pretože je v ňom rad výziev pre našu univerzitu, ktorými sa seriózne zaoberáme.
Výzvy
Predovšetkým výrazne sa posunúť v oblasti doktorandského štúdia. Dnes môžem povedať, že všetky tri technicky orientované fakulty už majú akreditované doktorandské štúdium. Problém je iba v tom, že financovanie denného doktorandského štúdia je viazané na dotáciu zo štátneho rozpočtu. Môžeme prijať len toľkých uchádzačov, na ktorých nám štát pridelí peniaze.
Vek pedagógov
Ak nebudeme mať možnosť vychovávať si profesorov a docentov z vlastných radov, čo trvá určitý čas, naozaj budeme mať problémy, pretože vedecko-pedagogický zbor starne. Priemerný vek u nás je vysoký a aj podiel študentov na počet profesorov a docentov je veľký. Myslím si však, že riešenie je otázkou času. Keď bude mať za sebou 20-30 rokov existencie, väčšina docentov a profesorov už zrejme bude odchovancami tejto univerzity. Zatiaľ sme odkázaní na import učiteľov z iných vysokých škôl, aj keď už máme právo v niektorých oblastiach habilitovať a inaugurovať. Mať vlastných docentov a profesorov je problém, ktorý riešime. Bez vedy, výskumu, docentov a profesorov vysoká škola nie je kvalitnou vysokou školou alebo univerzitou.
Mladá krv
Ďalším problémom je zabezpečenie a zvyšovanie kvalifikácie vedecko-pedagogického zboru. Tým nechcem povedať, že ľudia, ktorí na TnUAD pracujú nie sú kvalifikovaní, ale vek sa podpisuje na každom. Máme tu vynikajúcich odborníkov, ako je akademik I. Plander, akademik A. Blažej, uznávaný v celej Európe a vo svete. Nedávno prednášal v Bruseli, ale o rok bude mať osemdesiat. Musíme zabezpečiť prílev mladej krvi. Ak majú vynikajúci mladí ľudia zostať na vysokej škole a my im ponúkneme plat 12 - 13-tisíc korún, pričom im zahraničná firma ponúkne 30-tisíc a vrcholové manažérske miesto, nemáme šancu dostať ich k nám. Ako rektora ma vždy poteší, keď pochvália našich absolventov ich domáci, či zahraniční zamestnávatelia. Bol by som však rád, keby niektorí z nich zostali na univerzite a venovali sa vedeckej práci. Ale na to im zatiaľ nevieme vytvoriť optimálne sociálno-ekonomické podmienky.
Máme záujem aj o zahraničných profesorov, ale vzhľadom k legislatívnym problémom je proces ich zamestnania zložitý, aj keď sme členmi Európskej únie.
Napriek všetkým ťažkostiam je naším cieľom, aby sme sa do roku 2013 stali výskumnou univerzitou európskeho formátu. Tomu však musia predchádzať úspechy v oblasti vedy, výskumu a medzinárodnej spolupráce.
Rektor Juraj Wagner sa vyjadril aj k výhradám študentov v ankete. K názoru na kvalitu mladých učiteľov uviedol: „Samozrejme, na cvičeniach máme veľa mladých učiteľov, pretože univerzitu budujeme. Aj ja som bol kedysi mladý asistent a starší pedagógovia ma viedli a učili. Na základe mojich skúseností na fakulte mechatroniky môžem povedať, že aj mladí pedagógovia sa snažia študentom odovzdať maximum a veľmi intenzívne komunikujú s prednášateľmi, ako najlepšie realizovať pedagogický proces. Ak študenti majú pripomienky k práci pedagógov, odporúčam im ísť za dekanmi fakúlt a garantmi štúdijných programov a s nimi ich prekonzultovať. Upozorniť na ne môžu aj prostredníctvom študentského parlamentu a zástupcov študentov v akademických senátoch. Okrem toho, po každom semestri robíme dotazníkové akcie, kde sa študenti anonymne vyjadrujú ku každému predmetu a učiteľovi, ktoré vyhodnocujeme.“
K pripomienke o zlej spolupráci študentov so staršími pedagógmi nám povedal: „Aj medzi našimi učiteľmi sú niektorí starší páni profesori a docenti, ktorí si zakladajú na svojom postavení. Ich neprístupnosť je možno daná snahou, aby dali najavo, že sú nároční pri výučbe i zisťovaní, čo študenti zvládli. Ja som však poznal aj mladých učiteľov, ktorí si odstup od študentov-rovesníkov držali z akéhosi strachu nezlyhať pred nimi. To je vecou povahy. Nemyslím si, že starší profesori sú zákonite neprístupnejší. Je potrebné, aby obidve strany našli spôsob, ako sa k sebe priblížiť.“
Na sklamanie študentky Zuzany zareagoval: „V zmysle zákona o vysokých školách sa od akademického roku 2005/2006 môže prijímať len na novo akreditované študijné programy, ktoré nahrádzajú doteraz platné akreditované študijné odbory. Akreditácia novo koncipovaných študijných programov nie je automatická. Každý študijný program musí byť definovaný, pre ktorý stupeň štúdia je navrhovaný (bakalársky, inžiniersky/magisterský alebo doktorandský) a akredituje sa zvlášť. Staré študijné odbory nerozlišovali bakalársky a inžiniersky stupeň. TnUAD, ale aj ostatné vysoké školy, sú v štádiu postupného akreditovania jednotlivých stupňov štúdia, pričom nie je možné získať akreditáciu pre 2. stupeň, pokiaľ nie je akreditovaný stupeň prvý. Keďže sa to týka všetkých vysokých škôl a počet nových študijných programov je niekoľko tisíc, tento proces si vyžaduje určitý čas. O jeho trvaní univerzity nerozhodujú.“
K výhrade o nižších nárokoch na študentov rektor Juraj Wagner pridal svoju skúsenosť: „Zasa môžem povedať iba za fakultu, ktorú som viedol a prednášam na nej. Na mechatronike, vzhľadom na charakter tohto študijného odboru, sú nároky mimoriadne vysoké, čo sa prejavuje aj v úspešnosti študentov pri skúškach. Je možné, že na iných fakultách to študenti pociťujú inak, ale nemám dôvod, aby som potvrdil, že je to naozaj tak. Ako mladá vysoká škola si nemôžeme dovoliť produkovať nekvalitných ľudí, lebo by sa nám to vrátilo ako bumerang. Na TnUAD prišli študovať aj študenti z iných vysokých škôl, ktorí povedali: Toto je škola, kde študent pozná učiteľa. Nie je len anonymným číslom, na ktorého kde kto zavolá, ty, číslo XY. Je tu oveľa užší kontakt učiteľa so študentom.“
Kvalita Trenčianskej univerzity očami jej študentov
Veronika, 21 rokov, 3. ročník: Kvalita školy je dobrá, len si myslím, že je nedocenená. Potrebovali by sme viac kvalifikovanejších pracovníkov, čo sa týka učiteľov, profesorov, docentov. Väčšinou sú tu mladí učitelia, ktorí nemajú docentúru ani profesúru a my sa akurát bojíme, že nám potom zoberú akreditáciu.
Lukáš, 20 rokov, 3. ročník: Študujem na fakulte sociálno-ekonomických vzťahov. Aj keď v hodnotení škola nedopadla najlepšie, študuje sa mi tu celkom dobre. Profesori sa dajú rozdeliť na dve polovice - starí, ktorí majú skúsenosti, ale zle sa s nimi spolupracuje a mladí, ktorí k nám majú bližšie, lepšie sa s nimi spolupracuje a myslím si, že aj učivo vedia podať lepšie.
Zuzana, 20 rokov, 1. ročník: Možno som od tejto školy čakala niečo iné... Sklamalo ma hlavne to, že som sem prišla študovať verejnú správu a tá nemá akreditáciu na inžiniera. Myslím si, že na všetkých vysokých školách je to také chaotické...
Michal, 21 rokov, 2. ročník: Kvalita školy je na priemernej úrovni. Ovplyvňujú ju tak vyučujúci, ako aj študenti. Práve na študentoch záleží, aby zlepšovali kvalitu školy a aby sa sami snažili svojimi vedomosťami niečo priniesť univerzite. Ako schopní odborníci na pracovnom trhu budú robiť škole dobré renomé. Pedagógovia sú fundovaní, ale majú nižšie nároky na študentov ako napríklad v Bratislave. To viem určite. Vyžadujú menej vedomostí, je tu benevolentnejšie skúšanie.
Martin, 20 rokov, 1. ročník: O Trenčianskej univerzite prevláda názor, že je slabá, ale nie je to až taká pravda, ako sa hovorí. Každá vysoká škola je ťažká, takisto aj táto. Má svoje ťažké predmety, cez ktoré sa nie až tak ľahko prechádza. Odporúčal by som všetkým, aby sem chodili. Kvalita pedagógov nie je najhoršia, ale ani najlepšia.
Lukáš, 20 rokov, 1. ročník: Podľa mňa je táto škola dobrá, aj keď je mladá. Dúfam, že bude mať dobrú perspektívu do budúcnosti.
Majo, 19 rokov, 1. ročník: Zo začiatku sa mi zdalo, že je tu slabá organizácia, čo sa týka rozvrhu vyučovania, lebo sa neustále menil. O škole som veľa nevedel, ale po čase som zistil, že sa tu dá študovať.
Hodnotenie podľa priemeru bodov fakúlt:
1. Univerzita veterinárskeho lekárstva, Košice
2. Slovenská technická univerzita, Bratislava
Technická univerzita Zvolen, Zvolen
4. Univerzita Komenského, Bratislava
5. Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava
6. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Košice
7. Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
8. Technická univerzita Košice, Košice
Vysoká škola múzických umení, Bratislava
11. Trnavská univerzita, Trnava
Žilinská univerzita, Žilina
12. Akadémia umení, Banská Bystrica
13. Prešovská univerzita, Prešov
14. Ekonomická univerzita, Bratislava
Trenčianska univerzita A. Dubčeka, Trenčín
16. Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra
Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica
18. Katolícka univerzita, Ružomberok
19. Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava
Autor: mark
