I keď fretka na nás pôsobí ešte trochu exoticky, jej prítomnosť v slovenských rodinách je čoraz častejšia. Dôkazom je aj Trenčan Eduard Guzlej, ktorý sa o svoj byt delí so svojimi dvoma princeznami Lailou a Ranou. Keď sa rozhodoval, aké zvieratko by chcel do bytu, voľba bola jednoznačná. „Mám málo času a fretka je v tomto smere veľmi vďačné zvieratko, lebo celý deň prespí.“ Toto nenáročné zvieratko, patriace medzi vrcholných „sedmispáčov“ dokáže prespať až 20 hodín denne. Po čase si „adoptoval“ ročnú samičku tchorovitej farby Lailu, o ktorú už jej majitelia nemali záujem. Bojazlivá Laila prišla k Eduardovi Guzlejovi vo veľmi zlom stave. Fretky majú často problém s rujou, ktorá im neodoznie sama, ale treba im podať hormóny. Podľa slov adoptívneho otca nechali Lailu v ruji štyri týždne, bola vychudnutá a kvôli zápalu mala chvostík úplne bez srsti.
Jedného dňa sa ale polročná Kia stratila a Laila zostala sama. „Bolo jej smutno, tak som sa rozhodol pre ďalšiu adopciu,“ prezrádza chovateľ. Ďalšia samička sa k Eduardovi dostala z Trnavy, od chovateľa, ktorý ju mal dva roky v zajačníku a nestaral sa o ňu. „Mala mastnú, žltú srsť, ušný svrab, bola chudučká a všetkých od strachu kúsala,“ prezrádza. Dnes je už Rana snehobiela a veselá fretka. Z času na čas svojho pána ešte pokúše, ale po tom, čo si prežila je to pochopiteľné, lebo nemala kontakt s ľuďmi.
Ako tvrdí pán Guzlej, každá fretka je iná. „Rana má rada mango, uhorku, šampiňóny a čínsku kapustu, pričom Laila si pochutí na syre a mlieku.“ Fretky sú neobyčajne inteligentné a zvedavé stvorenia. Ak nespia, tak sú živé až moc, kradnú ponožky, papuče a nosia si ich pod posteľ. „Keď na ne kričím, vedia, že robia zle a tešia sa z toho,“ s úsmevom vraví pán Guzlej.
Veselá fretka vyžaduje skutočne trpezlivosť, no istotne sa vám odvďačí veľkou láskou a množstvom zábavy.