Pozrieme si záznamy zo súťaží v pre nás neznámych športoch, o medaily si zahrajú aj baby v hokeji. Bude aj snowboard a curling. Vlastne na posledne menovaný šport nemáme poriadny slovenský názov. Slovo „metaná“ znie akosi divne. Akísi veľkí chlapi (dokonca aj ženy) šúchajú po ľade granitové gule. Pred guľami pobehujú iní s metličkami a ako zmyslov zbavení zametajú. Tempo zametania by im závidela aj upratovačka Jozefka z bývalého Slovakotexu. Po tom, ako sa guľa zastaví, všetci oslavujú alebo smútia. Zatiaľ sa mi nepodarilo zistiť prečo. Darmo, je to netradičný šport.
Vzhľadom na možnú kandidatúru Popradu a Tatier na niektorú budúcu olympiádu sa kompetentné orgány mali zamyslieť, aký nový šport pretlačíme na hry my – Slováci. Osobne sa prihováram za slovenskú hádzanú v klasickej podobe pivo - rum. Súťažili by vždy dve dvojčlenné družstvá pri jednom stole. Stôl by bol samozrejme vonku, na mraze, veď ide o zimnú olympiádu. Zápas by pískal jeden hlavný (rozhodca) a jeden čiarkový (ten by robil čiarky na účtenky a dozeral, či je naliate po čiarku). Hra by mala prísne pravidlá. Ak by sa hráč odobral na WC skôr, ako pred vypitím tretieho krígľa, hlavný rozhodca by nekompromisne odpískal zakázané uvoľňovanie. Ak by začal popíjať pri susednom stole, pískalo by sa postavenie mimo hru. Najťažšie postihy však navrhujem za nebezpečnú hru vysokým krígľom. Za podtrhnutie stoličky protipijúcemu odobratie červenej platobnej karty. Vrcholom súťaže by bol zjazd. Zo stoličky pod stôl.
A možno nakoniec pôjde o jediný šport, ktorý sa na našej olympiáde bude dať prevádzkovať. Meteorológovia predpovedajú globálne otepľovanie, ale na náš šport nepotrebujeme také hlúposti, ako je sneh.
Takže. Dovidenia v Tatrách. Víťazstvo nás neminie. Veď trénujeme až - až...