horený byt v roku 1999.
Pôvodným povolaním zdravotná sestra má už niekoľko rokov problém s platením nájomného. Až sa výška jej dlhu Stavebnému bytovému družstvu vyšplhala na sumu viac ako 40-tisíc. „Keď som mala prácu, riadne som platila. No za sedem mesiacov som zarobila 10-tisíc korún. Robila som aj pre firmu, ktorá nám tri mesiace nedala ani korunu,“ vysvetľuje problémy so zamestnávateľmi Stopková. S bytovým družstvom sa dohodla na splátkovom kalendári. Neskôr prišla o prácu úplne. Jej súčasný príjem predstavuje 3300 korún. Z nich tvorí 1650 aktivačný príspevok a zvyšok sociálna podpora. Napriek nízkemu príjmu nemá nárok na príspevok na bývanie, vzhľadom k tomu, že má nedoplatok na nájomnom. V decembri 2004 dostala platobný príkaz na zaplatenie dlhu, proti ktorému zaslala na okresný súd odpor. Upozorňovala, že je v hmotnej núdzi a žiadala aj odpustenie súdnych trov. Ako tvrdí, žiadnu odpoveď vtedy nedostala. „Urobila som chybu, že som po tom nepátrala. Keď som to bola teraz preverovať, ukázali mi papier, ktorý mi poslali. Ale nemali doklad od pošty. Vraj takéto veci posielajú ako obyčajné zásielky.“ Stavebné bytové družstvo Trenčín presunulo problém s vymáhaním nedoplatku na Exekučný úrad v Považskej Bystrici. V júli 2005 dostala oznámenie o začatí exekúcie. Dlh sa už rozšíril o penále z omeškania. Suma, ktorú od nej požadovali, bola viac ako štvrťmilióna korún. Ako hovorí pracovníčka Exekučného úradu Dana Dusalová, z dlhov, aj keď spočiatku nie sú veľké, narastajú penále. „Tie niekoľkonásobne zvýšia celú čiastku.“ Upozorňuje však, že v tomto prípade sú už vo finále. „Na garsónku aj s dlhom máme záujemkyňu. Je to lepšie riešenie, ako keby sme ju museli deložovať. Ocitla by sa z hodiny na hodinu na ulici.“ Záujemcov o byty po neplatičoch je veľa. „Často nás oslovujú,“ hovorí Dusalová. „Sú ochotní vyplatiť celý dlh. Väčšinou neplatičovi ešte počkajú nejaký čas, kým si nájde ubytovanie a odvezie veci z bytu.“
Toto „humánne“ riešenie je však pre Janu Stopkovú neprijateľné. „Nemám kde ísť. Pri mojom príjme si nemôžem dovoliť prenájom.“ Radili jej, aby si chýbajúcu sumu požičala. „Pri mojom príjme?“ čuduje sa. Rada by situáciu ešte odložila, aspoň o pol roka. Dúfa, že by sa jej snáď pošťastilo zohnať si stálu prácu. „Dlhy si platím, síce neskôr, ale platím.“
Jana Stopková pracuje v rámci aktivačných prác v škôlke už druhý rok. Chcela by však zohnať prácu, ktorá je riadne platená. „Snažím sa, ale nedarí sami mi.“ Pomoc hľadala aj u predstaviteľov mesta. Zatiaľ bez úspechu.
Exekútorka oponuje, že situácia sa ťahá už dva roky. „Ľudia žijú v presvedčení, že sa im nemôže nič stať. Potom je dlh a najmä penále veľké, rozsudok je právoplatne vykonateľný. Neodvolajú sa. Neriešia to, kým sa dá.“