Farkaš s tvárou poznačenou ranami a odreninami sa na stretnutie dostavil spolu s manželkou Michaelou, ktorá mu počas celého stretnutia zvierala pravú ruku.
V úvode tlačovej besedy zranený muž prečítal vyhlásenie, v ktorom vyjadril hlbokú ľútosť, že haváriu prežil iba on. Zároveň sa poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali na jeho záchrane, či už v teréne alebo v košickej nemocnici. Počas odpovedí na otázky týkajúce sa okolností tragédie v sebe nezaprel vojaka. Hovoril jasne, stroho, bez viditeľných emócií. Na otázky súvisiace s okolnosťami havárie odmietol odpovedať, iba potvrdil, že po tragédii počul nejaké hlasy z vnútra lietadla.
Počas 10-minútového priestoru na kladenie otázok Martinovi Farkašovi sa novinári mohli dozvedieť, že v čase havárie sedel v zadnej časti lietadla prípútaný pásmi. K bezpečnosti lietadiel AN-24 sa bližšie nevyjadril: „O tom vám, bohužiaľ, veľa nepoviem, ja som ekonóm a nie technik.“ Na otázku, čo ho zachránilo, odpovedal: „Veľké šťastie.“ Náladu vojakov na palube lietadla počas letu označil za družnú. Na telefonát manželke po havárii sa pamätá iba čiastočne. Potvrdil, že vzhľadom k tomu čo prežil sa fyzicky aj psychicky cíti „relatívne dobre“. Martin Farkaš vidí svoju ďalšiu budúcnosť ako finančiak na mechanizovanom prápore v Leviciach. „Na žiadne výberové konanie na ďalšiu misiu sa už hlásiť nebudem,“ doplnil. O talizmane od manželky pre šťastie povedal: „Mal som od nej štvorlístok, už asi päť rokov som ho nosil v preukaze poistenca. Či to malo nejaký vplyv, o tom sa môžeme iba dohadovať.“