Keď dňa 12. januára 1856 došlo k úmrtiu Uhrovského rodáka Ľudovíta Štúra v Modre a pochovával ho beckovský rodák a priateľ J. M. Hurban, poslednú úctu Ľudovítovi vzdali aj jeho krajania. Dňa 27. januára 1856 sa uskutočnili slovenské smútočné pobožnosti v evanjelickom kostole v Horných Ozorovciach, pretože sa nemohli konať v jeho rodnom Uhrovci. Zúčastnili sa ich súrodenci Ľudovíta Štúra brat Ján a sestra Karolína a množstvo ľudí z okolia. Kázal na nich Samuel Žarnovický, miestny hornoozorovský evanjelický farár, uhrovský farár Matej Svaty a kšinský farár Ján Varga. O smútočnej pobožnosti informovali 2. februára 1856 aj Slovenské noviny vychádzajúce vo Viedni. Svoj smútok nad stratou Ľudovíta Štúra prejavili jeho bratia Samuel ml. a Ján vo svojej literárnej tvorbe v podobe krátkej umeleckej prózy.
Hornoozorovský kostol je pamätný aj tým, že 7. apríla 1851 tu uzavrel manželstvo s Máriou rodenou Modrányiovou z Uhrovca významný štúrovský básnik Janko Kráľ.
Z neďalekých Dolných Držkoviec pochádzali aj dvaja ďalší štúrovci – bratia Mikuláš a Ľudovít Dohnány, známi kultúrni dejatelia.
Aj susedné Dežerice so štúrovcami úzko súvisia. Je v nich pochovaný priateľ Ľudovíta Štúra a spolužiak na štúdiách v maďarskom Rábe Janko Kišš, ktorého rodičia boli Ľudovítovi a jeho súrodencom krstnými rodičmi.
Okolie Horných Ozoroviec bolo teda neodmysliteľnou súčasťou Ľudovítovho prostredia nielen počas jeho života, ale aj po jeho smrti. Uplynulých 149 rokov od jeho tragickej smrti je príležitosťou si tieto historické súvislosti pripomenúť.
Autor: mar