Z plánovanej malej voliéry sa stal samostatný domček s veľkou vonkajšou voliérou, kde býva teraz 50 vtáčikov.
Pri chove dáva Stanislav Ševčík hlavný dôraz na rodokmene, a potom na farbu rodičov. „Často sa z dvoch špičkových anduliek narodia úplne priemerní jedinci a naopak, z priemerných rodičov, sú výstavní potomkovia,“ vysvetľuje. Aj u anduliek je teda problém, nájsť správneho partnera, no ako tvrdí chovateľ existuje medzi nimi aj skutočná láska. „Niekedy, keď ich musím prepáriť, je vidieť, že si chýbajú. Hľadajú sa, volajú na seba, smútia.“
Andulky hniezdia dvakrát do roka najlepšie v zime, mláďatá sú pri nich do apríla až mája. Až potom ako sa preperia, sú pripravené na svoju prvú výstavu. Tie bývajú každoročne v auguste a novembri a to: klubová výstava anduliek v Bošáci a medzinárodná výstava v Nitre. Pán Ševčík sa na nich zúčastňuje pravidelne, no výstavy sú pre vtáčikov veľmi náročné, pretože často trvajú aj tri dni. „Stalo sa mi už, že mi po návrate domov andulka uhynula. Je to pre ne stresujúce.“
Štandard výstavnej andulky nezahŕňa farbu, sú prípustné všetky sfarbenia od zelenej, cez žltú, modrú. Okrem červenej andulky existujú všetky farebné varianty. Zaujímavé je sfarbenie „straka“, pri ktorom má vtáčik na tele pruhy a fľaky inej farby. Na výstave sa hodnotí hlava, ktorá by mala byť široká a znaky. To sú farebné vzory okolo krku, ktoré by mali byť čo najvýraznejšie. Štefan Ševčík má za sebou už niekoľko chovateľských úspechov, no ako sám tvrdí je to iba záľuba. „Zarobím iba toľko, aby som mohol nakúpiť krmivo“. Svojich potomkov predáva na burzách, ktoré sa konajú napríklad v Nitre, Topoľčanoch, no ako dodáva, vždy pod cenu. Za andulku zaplatil najviac štyritisíc korún. Cena kvalitného jedinca je bežne okolo troch tisíc, no i tak nikdy náklady na svojho koníčka neľutoval. „Keď si chcem oddýchnuť, prídem sem, sadnem si a pozorujem ich. Sú môj druhý svet“.
Malá, veselá andulka je skutočne príjemný spoločník. Stále si niečo šteboce, alebo sa hrá s hračkami. Skrotená andulka prejavuje svojmu majiteľovi veľkú náklonnosť. Príde na zavolanie, hrá sa svojmu pánovi s vlasmi a niektoré andulky sa môžu dokonca naučiť aj hovoriť.
------
Papagáje vlnkované alebo andulky sú druh malých papagájov. Prvýkrát boli dovezené do Európy z Austrálie asi pred 150 rokmi, a tak sa dobre prispôsobili životu v zajatí, že ich dnes chovajú v miliónoch domácností na celom svete. Starostlivosť o tieto veselé a inteligentné vtáčiky je ľahká a kŕmenie nie je drahé. Najlepšie na nich ale je, že majú veľmi radi ľudskú spoločnosť a zaujímajú sa o všetko, čo sa okolo nich deje.
Andulky si získali mnohé srdcia a aj u nás sa nájde mnoho nadšencov, ktorí sa zaoberajú ich profesionálnym chovom a výstavami. Pre tento účel bol v Anglicku vyšľachtený špeciálny druh anduliek, ktoré sú omnoho väčšie a sú ako stvorené pre výstavnú kariéru.