Punk (takmer) na konci sveta

Čiže, so všetkými organizačnými zmätkami, vyvažovanými osobným nasadením usporiadateľov, snažiacich sa zachraňovať, čo sa dalo.

Plagát ohlasujúci festival avizoval sedem kapiel. Ako sa napokon ukázalo, dorazili iba štyri. Poľská skupina Leniwiec svoju neúčasť odôvodnila poruchou na aute, bratislavská Stanac mala problémy so spevákom a The Riot z moravského Vyškova zatelefonovala päť minút pred plánovaným začiatkom o 18. hodine, že „zapoměli“. Aj to sa stáva. Ku cti organizátorov slúži, že po tom, ako sa tri kapely nedostavili, znížili vstupné takmer o polovicu.

Festival, alebo presnejšie, festivalík, sa odohrával v prítmí starej nevykúrenej sály v bývalom klube Tiffany. Radiátory síce hriali na plné obrátky, na veľkosť priestoru však nemali šancu, takže diváci až do začiatku koncertu posedávali tak ako prišli, v zimných bundách.

Prvá kapela Nikdy viac z Bánoviec nad Bebravou dorazila podľa plánu, na pódiu však ešte o 18. hodine chýbala nástrojová zvuková aparatúra a tak sa čakalo na príchod ďalšej skupiny, ktorá ju mala priviezť. Našťastie, punkové publikum bolo tolerantné a tak pokojne čakalo, mohol konečne začať, aj keď s 3-hodinovým oneskorením.
Nikdy viac sa predstavili ako trio. Spevák odišiel za prácou do zahraničia a tak sa k mikrofónu postavil basgitarista Špelo. Teplokrvný bubeník Pichňo zostal po tretej pesničke iba v trenírkach a aj diváci pod pódiom sa v rámci svojich divokých tancov zahriali a postupne zbavovali zimných odevov. Kapela zahrala muziku na pár akordov, tak ako to býva v tomto štýle zvykom. Rovnako jednoduché boli aj texty, v ktorých si „vybavuje účty“ so slovenskou konzumnou spoločnosťou.

Druhou kapelou festivalu boli žilinskí The Klemones. Svoju pohodovú tvorbu označujú ako „bicyklopunk“. Takto nejako by znel Ivan Mládek, ak by hral punk na elektrických gitarách. Frontmanom kapely je gitarista, spevák a skvelý zabávač Tomáš Jančúch.

Nasledujúci novodubnickí Fatal Error zahrali ortodoxný tvrdý, agresívny punk s textami vysielateľnými až po 22. hodine.

Ich pravým opakom bola až prekvapujúco kultivovaná, ale pritom stále dravá muzika jediného zahraničného účastníka festivalu, skupiny Nohow z Uherského Brodu. Ich príchodom na pódium sa festival posunul o dve triedy vyššie. Chalani hrajú vlastné pesničky s českými textami, veľmi slušne ovládajú hudobné nástroje a ak nedôjde k nejakej nečakanej „fatal error“, nebude dlho trvať a prerastú regionálny význam. Už teraz znejú profesionálne a ich pesničkám pripomínajúcim amerických Green Day nechýbajú úderné, melodické nápady. Jednoducho, to najlepšie na koniec. Jediný, kto si zaslúžil čierny bod bol zvukár, ktorý festival pochopil ako príležitosť na „rýchle peniaze“ za málo práce a podľa toho aj zvuk dopadol.

Isté je, že bez podobných festivalov ako bol Ozemuch Party, by regionálne punkové skupiny nemali šancu výjsť zo skúšobne a predstaviť sa poslucháčom. Našťastie, z času načas sa nájde usporiadateľ, ktorý má takúto hudbu rád a kapelám dá príležitosť.

Ak chcete zažiť nefalšovanú atmosféru punkového koncertu, skúste podobný festival „na konci sveta“. Ak nepatríte medzi slabšie nátury alebo deti hýčkané megaestrádou SuperStar, určite neoľutujete!