V našom regióne dvíhajú ceny o 5 až 12 percent, čo znamená, že za teplo a teplú vodu budú podľa našich prepočtov obyvatelia činžiakov platiť viac od 100 do takmer 300 korún mesačne, podľa toho kde žijú. Teplárne sa bránia: Zdraželi nám všetky vstupy. Za neustály rast našich cien však môže jediná komodita – plyn!
Výrobcov tepla prekvapilo, že i napriek zníženiu ceny za prepravu zemného plynu o 9,3 percenta a distribúciu o 16,24 percenta od januára 2006, Slovenský plynárenský priemysel (SPP) zvyšuje predajné ceny zemného plynu pre veľkoodberateľov v priemere viac ako o 40 percent oproti začiatku minulého roku. Cenovú politiku SPP výrobcovia tepla kritizujú. „Nie je férová,“ hovorí členka predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla a konateľka najväčšej trenčianskej teplárne - spoločnosti Tebys, Alena Mašlániová. Po liberalizácii cien podľa Mašlániovej na tom nie sú lepšie ako strední odberatelia a maloodberatelia. „V každej inej branži fungujú množstevné zľavy. Cenová politika SPP je však nevýhodná pre centrálnu výrobu tepla,“ domnieva sa. Jedinú cenu, ktorú v súčasnosti štát ako majoritný vlastník SPP reguluje, je cena plynu pre domácnosti (hlavne rodinné domy). Výrobcovia tepla sú presvedčení, že SPP si straty spôsobené touto reguláciou vynahrádza na nich. „My predávame teplo ľuďom v činžiakoch, väčšinou s najnižšími príjmami a ochrany štátu sa dostáva ľuďom s najvyššími príjmami,“ hnevá sa na štátnu politiku Mašlániová.
SPP považuje obvinenia výrobcov tepla za zavádzajúce a nepravdivé. „Dlhodobo zvýhodňujeme väčších odberateľov a máme záujem udržiavať primeraný rozdiel medzi cenami pre jednotlivé odberateľské kategórie,“ vraví Patrícia Kubicová z útvaru externej komunikácie SPP. Firma podľa nej zvýšila ceny od konca roku 2004 do januára tohto roku pre maloodberateľov (kategória M4) o 48 percent, zatiaľ čo pre stredných a veľkých odberateľov (kategórie S, V1 a V2) iba v rozpätí o 37 až 40 percent. Konkrétny rozdiel medzi priemernou cenou S a M4 teraz predstavuje 7 percent. „Tieto údaje jasne signalizujú zvýhodňovanie väčších zákazníkov,“ vraví Kubicová.
Sedempercentný rozdiel v cenách výrobcovia tepla nepovažujú za dostatočný. „V krajinách západnej Európy sa sadzby za maloodber a veľkoodber líšia o 30 až 40 percent,“ dodala na margo vyjadrenia SPP Alena Mašlániová.
(luk)
Plyn chcú výrobcovia tepla nahrádzať alternatívnymi zdrojmi
Cena plynu tvorí rozhodujúcu položku pri výrobe tepla a teplej vody. Príčinu strácania zákazníkov vidia teplári v tom, že plyn nakupujú len o málo lacnejšie ako maloodberatelia. Spoločenstvá vlastníkov bytov sa odpájajú od centrálnych zdrojov tepla a budujú si v bytovkách vlastné kotolne. Chcú ušetriť. Výrobcovia tepla považujú takéto rozhodnutia za krátkozraké. Očakávajú, že SPP onedlho svoju dominanciu stratí, ceny plynu sa uvoľnia a centrálna výroba tepla bude cenovo najvýhodnejšia.
Teplárne sa v súčasnosti snažia zbaviť závislosti na plyne. Takmer bez výnimky uvažujú o alternatívnych zdrojoch tepla. Hitom sa stala drevoštiepka – výroba tepla spaľovaním odpadového dreva. Prvou slovenskou teplárňou vykurujúcou komunálnu sféru na báze drevoštiepky sa v roku 2005 stala novodubnická Termonova. Prvé výsledky ukazujú, že investícia sa oplatila. V našom regióne jedine Termonova nedvíha od nového roku svoje ceny. Novodubničania tak majú najlacnejšie teplo v celom regióne a priemerná domácnosť tu mesačne platí za kúrenie a teplú vodu iba 2093 korún.
Jej príklad budú v tomto roku nasledovať aj ďalší. Trenčiansky Tebys by chcel drevoštiepkou kúriť na najväčšom trenčianskom sídlisku Juh. O biomase uvažuje aj bánovský Byttherm, ktorý má momentálne najdrahšie teplo v regióne.
Mnohé teplárne majú svoje prevádzky priamo na sídliskách a často nemajú dostatok miesta, aby mohli skladovať vo svojej blízkosti drevnú hmotu. Dubnický DCA Therm momentálne pripravuje zavedenie solárnej technológie na predohrev teplej vody. „Je tu veľa slnečných dní. Pri teplote nula stupňov vonku budeme môcť vyprodukovať až 45 stupňovú vodu,“ vysvetľuje riaditeľ DCA Therm Anton Švančara.
Ľudia v bytovkách môžu na teple ušetriť aj sami, ak majú sústavy vyregulované a spotrebu im merajú merače. Tepláreň Termia v Trenčianskych Teplicach uskutočnila komplexnú termostatizáciu a termoreguláciu už pred šiestimi rokmi a podľa riaditeľky Vlasty Malíkovej u nich ľudia teraz spotrebujú o 30 percent tepla menej. Iné mestá zavedenie meračov tepla iba čaká. Príkladom je krajský Trenčín, kde sa teplo meria iba v menšine bytov.
Teplári zhodne tvrdia, že svoje ceny dvíhajú neradi. Svoje vlastné fixné náklady sa snažia držať na minime, nedvíhajú ich a napríklad Mestský bytový podnik v Novom Meste nad Váhom ich dokonca znížil, aby výsledná cena tepla bola pre ľudí čo najprijateľnejšia. „Bránime sa odpájaniu a chceme ľuďom čo najviac uľahčiť ich ekonomickú situáciu,“ vysvetlil tunajší vedúci oddelenia energetiky Karol Horák.
(luk)
V Bánovciach budú kúriť biomasou
Bánovce nad Bebravou - O otázke cien tepla v Bánovciach nielen diskutujú, ale ju začali i riešiť. Bližšie sa k tomu vyjadril ekonomický námestník spoločnosti Byttherm, Bohumil Boďo. „Regulačný úrad pre tento rok schválil nárast ceny tepla o 17 percent, avšak v Bánovciach to bude o 5,5 percent menej. Za ročnú dodávku tepla tak zaplatia Bánovčania v byte s rozlohou 70 metrov štvorcových navyše o 1800 korún ako v roku 2005, pričom v iných mestách to bude rozhodne viac. Je to preto, lebo ročná spotreba tepla v Bánovciach na jeden byt je 22 až 25 GJ, pričom celoslovenský priemer je 30 až 50 GJ. Tento rozdiel je spôsobený skutočnosťou, že Byttherm medzi prvými na Slovensku urobil komplexnú termostatizáciu a termoreguláciu všetkých 4500 bytov, do ktorých teplo dodáva. Týmto sa vo veľkej miere znížili doterajšie úniky tepla. Zásluhu na zníženej spotrebe tepla majú aj samotní obyvatelia činžiakov, ktorí postupne zatepľujú, zatvárajú hlavné vchody i okná a vymieňajú ich za kvalitnejšie.“
Napriek tomu mesto hľadá spolu s dodávateľom tepla možnosti, aby občania platili menej. Vypracovali a následne v prvých januárových dňoch postúpili ministerstvu životného prostredia projekt diverzifikácie palivovej základne. Konkrétne na sídlisku Dubnička, kde vykurujú vyše dve tisíc bytov, chcú jeden kotol na plyn vymeniť za kotol, ktorý bude spaľovať biomasu. Z biomasy podľa technického námestníka Antona Haňu dokážu vyrobiť jeden GJ o 70 až 100 korún lacnejšie ako teraz z plynu. V roku 2006 sa ráta s výrobou 150 až 160-tisíc GJ. Z biomasy chcú vyrobiť asi 40-tisíc GJ, čo je 25 percent.
V súčasnosti platia Bánovčania za spotrebovaný GJ 690 korún. Ročná úspora pri plnom využívaní biomasy bude na jeden byt predstavovať podľa Bohumila Boďu takmer tritisíc korún. Ráta sa, že po schválení projektu v priebehu šestich až siedmich mesiacov bude urobená výmena kotla, úprava skládky biomasy i technológie a už v novembri by mohla začať skúšobná prevádzka. Náklady na prestavbu kotla budú predstavovať čiastku 31 miliónov korún. Z toho mesto a Byttherm zaplatí 5 percent. Zvyšok má byť dotácia z fondov Európskej únie.
(ľj)