O mostoch medzi republikami

Trinásť rokov po rozdelení našich republík si Jan Hendrych a František Hodonský myslia, že česko-slovenské vzťahy na poli výtvarného umenia až tak neutrpeli. Popri pôsobení na Akadémii výtvarných umení v Prahe obidvaja už niekoľko rokov vyučujú i na banskobystrickej Akadémii umení. „Každý rok mám v pražskom ateliéri troch slovenských študentov čo je viac, ako keď bola spoločná republika,“ konštatuje sochár Jan Hendrych, podľa ktorého medzi republikami panujú i čulé výmenné styky na poli výtvarných sympózií.

Podľa maliara Františka Hodonského však medzi slovenským a českým výtvarným umením badať rozdiely. „Vypozoroval som základný kontrast,“ približuje. „České umenie má svoju dimenziu skôr v monochrómnej polohe a má meditatívny záber. Slovenské umenie je naproti tomu viac expresívne, živé, priebojné.“

Ján Hendrych naopak rozdiely medzi našimi krajinami nevidí. Domnieva sa totiž, že v zásade sa v celej výtvarnej Európe umenie uberá smerom amerikanizácie a komercionalizácie. „Je to rovnaké ako na Slovensku, v Čechách, tak i v Maďarsku, Poľsku, či Nemecku,“ myslí si sochár, ktorý tento trend nepovažuje za dobrý. „Je to jasná móda a človek tu nemôže reflektovať, ako cíti a čo si myslí, pretože podlieha tomu, čo od neho chce zákazník,“ uvažuje. Tieto kozmopolitné trendy „na kšeft“ Hodonskému nepripadajú úprimné. „Poctivých výtvarníkov je málo a je zaujímavé, že na Slovensku i v Čechách sú si podobní, pretože ctia európske kultúrne štandardy,“ dodáva umelec.