Dnes už klasik slovenskej karikatúry vyrástol v známom humoristickom časopise Roháč, ktorého bol neskôr dve desaťročia aj kmeňovým spoluautorom, a to v období, ktoré dnes môžeme bez zveličenia nazvať zlatou érou slovenského kresleného humoru. Kresliť a publikovať začal ešte ako študent propagačnej a úžitkovej grafiky. Ako rutinný kresliar svoju kresliarsku pohotovosť výrazne uplatnil aj v karikatúre a výtvarnom humore. Dôraz kladie na výtvarné kvality, kde si jeho umenia vážil aj sám Viktor Kubal. „Karikatúra je vážna vec,“ delí sa o základný paradox svojej tvorby Miro Ďurža a dodáva: „Nie vždy je človeku do smiechu. Ja som však všestranný a kreslený humor nie je mojou jedinou srdcovou záležitosťou.“
Remeselná dokonalosť a dôkladné poznanie kúzla výtvarných techník mu v portrétnych prácach umožňujú sústrediť sa iba na znázornenie povahových a fyzických výrazov svojich modelov, ako napríklad Viktora Kubalu, Adolfa Borna, či Jiřího Wintra Nepraktu. Jeho figurálne kompozície a portrétne karikatúry si získali početných priaznivcov doma i za hranicami. V grafikách je známy hlavne ako majster náročného klasického drevorezu a drevorytu, tiež ocenených Hlavnou cenou za drevorez v roku1968. Výsledná umelecká sila jeho opusov spočíva nielen vo výtvarnom prejave, ale aj v myšlienkovom a filozofickom základe, v ktorom nesmie chýbať nadsázka a ironická pointa jeho strapatých hrdinov. Aj pre karikaturistu je dôležité mať svoje vlastné publikum, nájsť súradnice medzi vlastnou tvorbou a divákmi naladenými na rovnakú vlnovú dĺžku. Aj keď sú jeho kresby bez slov, typické myšlienkové „obrazy“ sú divákom zrozumiteľné, hoci vidí iba ich vyobrazenie.
Svojich divákov si Miro Ďurža získal aj na medzinárodných súťažných prehliadkach humoru vo vyše tridsiatich krajinách sveta, ako napríklad Argentína, Brazília, Kuba, Kanada, republiky bývalého ZSSR , ale i v divácky náročnejšej západnej Európe. Zo všetkých ocenení si najviac váži honor z výstavy Expo 2000 v Hannoveri, ktoré získal zatiaľ ako jediný zo Slovenska. „Moja veselá kresbička o energii vyhrala, tomu som naozaj veľmi rád,“ hovorí autor. Doma publikoval v mnohých časopisoch a novinách.
Ďurža - maliar, grafik, ilustrátor, karikaturista a propagačný výtvarník žije a tvorí v Mekke slovenského kresleného humoru v Novom Meste nad Váhom. Už rok je kvôli zdravotným problémom na dôchodku, ale ani tak ho jeho tvorivý elán a radosť z kreslenia humoru a satiry neopustil. „Mám úžasné šťastie, že môžem pracovať a len pracovať. Podmienky sú pre tvorbu dôležité,“ pochvaľuje si Miro Ďurža rodinné zázemie. Všetci doma mu totiž vychádzajú v ústrety.
Zápisy v knihe návštevníkov na nedávnom 13. Bienále Novomestského ostňa 2005 v Novom Meste nad Váhom hovoria, že návštevníkom kresby Mira Ďuržu veľmi chýbali. Dôvod ich absencie bol prostý. Tento rok Miro Ďurža ako trojnásobný držiteľ a zároveň aj spoluzakladateľ Novomestského ostňa zasadol v porote.
Jeho súčasnú tvorbu však budete mať možnosť vidieť čoskoro, a to 11. novembra, kedy v Podjavorinskom múzeu v Novom Meste nad Váhom slávnostne otvorí svoju samostatnú komornú výstavu. Predstaví na nej nielen humorné kresby, ale aj maľby, grafiky, portréty, či krajiny. Zároveň pripravuje aj kreslený 52-obrázkový kalendár na rok 2006.
VIZITKA
Miro Ďurža sa narodil v roku 1944 v Zemianskom Podhradí. Vyštudoval ŠUP-ku v Bratislave. Pôsobil ako výtvarník a vedúci propagácie v Chirane, neskôr ako vedúci kultúrnych služieb v Mestskom kultúrnom stredisku v Novom Meste nad Váhom a potom až do dôchodku pracoval v Múzeu Ľ. Podjavorinskej. Miro Ďurža je významný novomestský výtvarník, ktorý gro svojej tvorby venoval kreslenému humoru. Do dnešného dňa je držiteľom 57 domácich a 8 zahraničných ocenení. Jeho kresby sa nachádzajú dokonca aj v Múzeu osobností kresleného humoru vo Švajčiarsku. Spolupracuje s Goetheho inštitútom v Mníchove a pracuje aj pre Dom dejín nemeckého národa v Bonne. Ilustrácie Mira Ďuržu zdobia spolu 27 kníh rôznych autorov.
Autor: Peter Závacký
