Článok pokračuje pod video reklamou
„Sídliská neboli dimenzované na takúto hustotu dopravy,“ pripúšťa aj primátor mesta Branislav Celler. Jedným z riešení bola zmena dopravného režimu a z viacerých dvojsmerných ulíc, najmä na sídliskách, sa stali jednosmerné. „Prinieslo to efekt v podobe zvýšenia počtu parkovacích miest,“ predpokladá primátor. Sú však aj ulice, kde sa zjednosmernením dosiahol opak. Príkladom je Piešťanská ulica. Pôvodne dvojsmernú cestu blokovali často parkujúce autá, pretože sa tu nachádzali okrem obytných blokov aj pošta a ďalšie inštitúcie. Situáciu nevyriešilo ani osadenie značky zákaz zastavenia, ani časté kontroly mestských policajtov. Po zmene na jednosmernú pribudlo vodorovné dopravné značenie, ktoré ešte viac obmedzilo možnosti parkovania.
V Zámostí, na Ulici Vladimíra Roya, sa problémom parkujúcich áut už niekoľko rokov zaoberá a snaží riešiť obyvateľ domu Ján Stančík. Pred približne desiatimi rokmi tu bola tabuľa so zákazom zastavenia. V súčasnosti tam už nie je. Podľa jeho slov ju niekto vyrezal. „Ide o to, aby tam autá neparkovali. Aj keď nie po celej dĺžke ulice, aspoň na 60-tich metroch od nášho domu po križovatku s Bratislavskou ulicou. Cesta je úzka, autá stoja na chodníku, nedá sa prejsť, autá musíme obchádzať po ceste.“ Podľa Jozefa Švajdleníka z mestského úradu osadenie zákazovej tabule musí odsúhlasiť dopravný inšpektorát. „V prípade tejto komunikácie by však malo platiť všeobecné ustanovenie zákona, podľa ktorého pri šírkových parametroch, aké táto cesta má, by sa tu nemalo vôbec parkovať.“ Riešenie dopravnej situácie a poriadku je v týchto prípadoch v kompetencii štátnej polície. „Policajti ju však nestíhajú kontrolovať. Mestská polícia nemôže zasahovať, pokiaľ na tomto úseku nebude osadená dopravná značka,“ predpokladá Švajdleník.
V snahe o vybavovanie dopravnej značky sa občan dostáva, povedané dopravnou terminológiou, z kruhového objazdu do slepej uličky. „Mestskí policajti mi odporučili, že v prípade, ak tu budú vozidlá parkovať, mám ich zavolať a prídu to vyriešiť,“ hovorí Stančík. „Ale to by som im musel volať každú hodinu!“
