Po vystúpeniach na Slovensku Čechomor pokračuje koncertmi v Anglicku, po ktorých nasleduje sedemnásť vystúpení na Morave a v Čechách. Čechomor sa totiž rozhodol krstiť svoje nové CD po celý rok.
Vo štvrtok 13. októbra sa v dome armády v Trenčíne konal prvý z desiatich koncertov slovenského turné českomoravskej skupiny Čechomor. Lístky boli beznádejne vypredané už týždeň vopred, Trenčania sa zjavne na prezentáciu nového albumu Co sa stalo nové tešili.
Koncert skupiny Čechomor otváral druhý finalista druhej českej Superstar Petr Bende so svojou kapelou. My sme túto príležitosť využili na to, aby sme sa porozprávali s jedným z lídrov kapely, hráčom na päťstrunové husle, spevákom a skladateľom Karlom Holasom.
Ako by ste vlastnými slovami charakterizovali vývoj skupiny Čechomor za 17 rokov jeho existencie?
Dá sa to charakterizovať jednou vecou – veľa sme pracovali a stretlo nás šťastie, takže môžeme aj v Trenčíne prezentovať naše nové CD Co sa stalo nové. S kapelou sa napríklad postupne vyvíjal aj náš názov. Najskôr sme sa volali První českomoravská nezávislá hudební společnost, potom Českomoravská hudební společnost a nakoniec Čechomor. Ale ľudia, ktorí chodili na naše koncerty, nikdy nehovorili, že idú na První českomoravskou nezávislou hudební společnost, ale vždy išli na Čechomor. Takže my sme postupne vlastne dospeli k tomu, čo naši fanúšikovia vedeli už od roku 1988.
Pociťujete rozdiely medzi vnímaním českého a slovenského publika? A ako je to v zahraničí?
Slovenské publikum viac „dovádí“ ako to české. V princípe asi platí zásada, že čím ďalej na východ, tým je to lepšie. Čo sa zahraničia týka, dnes je trend vo world music taký, že každý spieva iným jazykom. Alebo lepšie povedané, ľudové piesne toho národa sa spievajú tak, ako sa v tej oblasti bežne rozpráva. Síce sa do cudzieho jazyka dajú preniesť niektoré výrazy, ale tie piesne prekladom strácajú na originalite. Ľudia, ktorí nerozumejú slovám, hudbu vnímajú inak, viac cez tú hudobnú stránku. Slová sa stávajú len nejakou zvukomaľbou.
Keďže orientácia Čechomoru je smer world music, dali ste si na novom CD viac záležať na hudbe?
Napriek tomu sme aj v tomto prípade kládli veľký dôraz na texty, hoci im môžu rozumieť len ľudia na Slovensku, na Morave, v Čechách a možno trošku v Poľsku.
Pre Čechomor je charakteristický špecifický výber nástrojov. Už ste sa vo svojom „znení“ ustálili, alebo máte v pláne experimentovať naďalej?
Táto oblasť sa neustále vyvíja. Ale to, aké nástroje používame, je úzko spojené s tým, kto v kapele hrá. Je nás päť kamarátov, čo spolu hráme už dlhšiu dobu, takže tým je aj výsledný zvuk viac-menej daný. A čo bude, uvidíme.
A čo vaša speváčka?
Ženu v kapele vlastne máme tiež. Lenka Dusilová je taký náš stály hosť. Teraz sa však nášho turné nezúčastňuje.
Aké piesne z nášho kraja máte v repertoári?
Z moravsko-slovenského pomedzia máme gro našich piesní. Na novom albume sa nachádza aj pieseň Ej, dolu Váhom a kde by sa Váh zobral na Morave? (smiech)
V akom prostredí hrávate najradšej?
To sa asi nedá povedať. Všetko má svoje kúzlo. Keď hráte vonku a za vami stojí napríklad Spišský hrad, tak má celý koncert pečať Spišského hradu. A keď hráte v dome armády, tak je to možno viac vojenské. Koncerty nám dávajú spätnú väzbu na to, čo robíme, a to je pre nás podstatné. Radi sa nechávame vyprovokovať a naopak radi provokujeme my. Je to vzájomné, a tak je to najlepšie.
