O tom, že ani súčasná doba materských dovoleniek nemusí byť pre mladé mamičky jednoduchšia, vie hovoriť i Eva Granátová. Spolu s množstvom iných slovenských mamičiek stála pri zhmotnení myšlienky dostať ženu starajúcu sa o malé dieťa zo sociálnej izolácie. Ešte pár rokov dozadu bol u nás pojem materské centrum úplne neznámy. Dnes sú takéto centrá v takmer každom meste. Eva Granátová stojí v čele jedného z nich - Dubnického Slniečka.
Predstava nezainteresovaných, najmä mužov, o materskej dovolenke je idylická. Rovnako zmýšľajú i o materských centrách. „Myslia si, že vznikli kvôli deťom, avšak vždy išlo najmä o mamičky,“ poukazuje Eva Granátová na vzorec, podľa ktorého je dieťa šťastné, ak je šťastná jeho matka. Ak sa dnes obávame narastajúcej neochoty mladých ľudí založiť si rodinu a mať deti, matky ako Eva Granátová rozmýšľajú aj o príčinách: „Spoločnosť je k nám veľmi netolerantná.“ Dubničanka sama na vlastnej koži prežila, čo dnes pre ženu s dvoma deťmi znamená hľadať si prácu. Rovnako aj predstava, že ženy, ktoré dnes túžia po kariére nemenej ako muži, možno zatvoriť na niekoľko rokov s ich bábätkami medzi štyri steny a ony budú šťastné, je podľa Evy Granátovej naivná. „Materské centrá dávajú matkám najmä priestor,“ tvrdí a dodáva, že nemá ísť iba o priestor na stretávanie sa s inými mamičkami, ale najmä o miesto, kde by sa mohli mladé ženy sebarealizovať.
Podobne ako v iných slovenských materských centrách, aj v Dubnickom Slniečku sa za štyri roky jeho existencie veľa zmenilo. Eva Granátová bola jednou zo štyroch nadšenkýň, ktoré v začiatkoch trikrát do týždňa ponúkali ostatným mamičkám možnosť stretávať sa v prenajatých provizórnych priestoroch. Dnes má centrum vďaka ústretovosti mesta k dispozícii oveľa vyhovujúcejšie priestory bývalej škôlky, vlastnú zamestnankyňu a sedem mladých dievčat pracujúcich v rámci absolventskej praxe. Otvorené je denne od rána do večera. „Začiatky na kolene mali svoje čaro, ale dnes už by som toho nebola schopná,“ hovorí Eva Granátová o posune, ktorý nastal. Model materských centier vznikol v Nemecku. „Existujú tam už dvadsať rokov a stále ich nazývajú Coffee mather – kávičkové mamičky. My však také byť nechceme.“
Aj preto pracuje Dubnické Slniečko a ďalšie centrá na projektoch, ktorých cieľom je zvýšiť úctu spoločnosti voči materstvu. „Chceme napríklad pripraviť matky pre trh práce, naučiť ich, ako majú ísť na prijímací pohovor, či oboznámiť s ich zamestnaneckými právami,“ hovorí Eva Granátová. Ešte stále je totiž podľa nej celkom samozrejmé, že zamestnávatelia ich práva porušujú a pri vstupných pohovoroch sa pýtajú, či majú deti. Ešte stále si žena, ktorej ochorie dieťa, musí brať dovolenku alebo zháňať opateru. Budúcnosť materských centier vidí Dubničanka v ich ďalšej profesionalizácii. Ani dobrovoľných aktivít v prospech mesta by však nemalo ubúdať. Nápadov vraj majú mladé ženy dosť. „Založili sme tradíciu dobročinného Šiškabálu, do centra sa snažíme dostať matky s postihnutými deťmi, radi by sme organizovali pomoc pre matky - samoživiteľky, alebo mám aj víziu organizovať pre mesto vítanie novonarodených detí,“ hovorí o plánoch Eva Granátová a dodáva, že možno už dozrel čas i na ich vstup do komunálnej politiky.
VIZITKA
Eva Granátova (30)
Absolventka ekonomickej univerzity naplno prežila príbeh dnešných mamičiek. Ako nezamestnaná absolvovala päťapolročnú materskú dovolenku, ktorú podľa nej zvládla iba vďaka tomu, že sa mohla angažovať v materskom centre. Dnes má dve deti, šesť a deväťročné a vyučuje informatiku na trenčianskom športovom gymnáziu. V súčasnosti Dubnické Slniečko vedie a svoju profesionálnu budúcnosť by rada spojila s touto oblasťou.
