Volajú má „Kukuričák“

Ako 18-ročný sa postavil na svoje prvé preteky. „Pretekal som v triatlone, išli sme za plnej premávky, na rampách som musel čakať, kým prejde vlak,“ spomína si Braňo. Skúšal lyžovať, bol členom lyžiarskeho oddielu v Soblahove, neskôr sa začal venovať horskej cyklistike. „Začal som pomerne neskoro, až v 24-rokoch. Neskôr ma chytilo extrémne lyžovanie. Chodili sme zo zábavy a pre vlastnú radosť zlyžovávať náročné trate, no chcel som si to vyskúšať aj pretekársky, “ vykresľuje cestu, ktorá ho doviedla ku skialpinizmu. Keď prišiel medzi reprezentantov, ostrieľaných pretekárov, jeho výstroj vyvolávala úsmev, jeho výkony však už rešpekt. „Prišiel som pretekať ešte v cyklistických nohaviciach, s teleskopickými paličkami,“ smeje sa Braňo. Začalo sa mu dariť a vyrastajúca výkonnosť aj úspechy mu otvorili cestu do reprezentácie.

„Volajú ma Kukuričák, to preto, že najvyšší kopec, ktorý tu v okolí máme, je kukurica,“ žartuje Braňo na margo tréningových možností. „Je to problém,“ priznáva. „Snažím sa trénovať systematicky, podľa typu pretekov na objem aj na intenzitu. Dôležitá je kondičná príprava, trénujeme aj lezecké prvky, pretože skialpinizmus je aj o sile v rukách, otužilosti, pretekáme v tenkej kombinéze v 15 stupňových mrazoch. Chodievam trénovať aj na Inovec. Mám kamaráta – parťáka z oddielu, keď sa dá, chodievam k nemu do Nízkych Tatier, do Jasnej.“ Najmä túto letnú sezónu hodnotí ako slabú. Zúčastnil sa iba niekoľkých pretekov. „Je to málo, no niet času, momentálne prerábam dom, svoj čas vyžaduje aj firma, a keď prídem podvečer, nohy sú už akoby z ocele.“

Ako prípravu na zimu v lete berie aj preteky na horských bicykloch, ktorým sa stále neprestal venovať. „Skialpinistická sezóna začína koncom decembra a trvá do apríla a v apríli už začínam krútiť do pedálov.“

V nadchádzajúcej sezóne pomýšľa okrem účasti v slovenskom pohári na nomináciu na MS v Taliansku. V pláne má ale účasť na najťažších preteky v skialpinizme, ktoré sa konajú vo Francúzsku. „Sú to fantastické, nádherné preteky, trvajú štyri dni, každý deň sa ide jedna etapa, dlhá okolo 30 kilometrov s prevýšením dvoj až trojtisícovým.“ Na tieto preteky sa chodí pozerať okolo 20-tisíc divákov. „V alpských krajinách sa skialpinizmu fandí úplne ináč,“ hodnotí Braňo. „Ich pretekárov už nedobehneme. Trénujú vo výškach od 2000 do 4000 metrov nad morom. My sa potrebujeme prvé 3-4 dni aklimatizovať. Aj keď má človek pocit, že mu je už dobre, nemôže podať vrcholný výkon, to nejde. Kyslík chýba.“ No i tak sa na preteky veľmi teší. „Beriem ich ako medzník v mojej skialpinistickej dráhe,“ dodáva.

VIZITKA
Branislav Kacina sa narodil 1. júla 1970 v Trenčíne. Vyštudoval stavebnú priemyslovku, stavebnú fakultu STU v Bratislave. Má firmu s výrobou športových ponožiek. Od mladosti športoval, venoval sa lyžovaniu, neskôr horskej cyklistike. Úspechy dosiahol v skialpinizme, je slovenský reprezentant. Na pretekoch a živote ho sprevádza partnerka Miriam a osemročná dcérka Natália.
Z výsledkov: slovenský pohár - 5. miesto celkovo, majstrovstvá Európy – Vysoké Tatry - 23. miesto preteky dvojíc (2003), majstrovstvá sveta – Vall d´Aran (Španielsko) - 5. miesto štafeta krajín, stredoeurópsky pohár - 4. miesto celkovo, majstrovstvá Slovenska - 3. miesto preteky dvojíc, slovenský pohár - 3. miesto celkovo (2004), majstrovstvá Európy – Andorra - 5. miesto štafeta krajín, 27. miesto preteky do vrchu (2005).