Po mnohých liečeniach a rehabilitáciách mohol relatívne normálne chodiť až od dvanástich rokov. Róbert sa však aj potom cítil neplnohodnotným človekom, myslel si, že nemôže robiť to, čo zdraví ľudia. Dnes už 25-ročný Róbert Záhorák vie, že môže robiť všetko, čo ostatní.
Všetko sa zmenilo pred dvomi rokmi, kedy ho jeden kamarát zasvätil do cyklistiky. Neskôr ho zoznámil aj s členmi Prvého cyklistického klubu Zámostie. Snom Róberta sa stalo patriť k tým nadšencom, ktorí sa celé hodiny dokážu rozprávať o bicyklovaní. Sen sa mu napokon splnil a v klube ho prijali za člena. „Na našej štvrtej výročnej schôdzi sme sa zaoberali aj tým, či medzi seba prijať telesne postihnutého,“ spomína Peter Mikušinec, jeden zo zakladateľov klubu. „Súhlasili sme s jednou podmienkou, a to, že ho budeme brať ako seberovného, že kvôli svojmu postihnutiu od nás nedostane žiadne úľavy.“ Róbert ich presvedčil, poctivo trénoval a prekonával nielen svoju chorobu, ale aj pohodlnosť a sebaľútosť. „Psychicky to veľmi pomáha, keď ma chalani berú normálne,“ hovorí. „Prejdem toľko kilometrov, čo oni, len v inom čase. Pocit, keď človek príde do cieľa, sa nedá ničím nahradiť. Večer síce padnem unavený do postele, je to však skvelý pocit. Je to permanentné víťazstvo samého nad sebou,“ konštatuje.
V klube sa stretávajú každú nedeľu, zvolia si dlhšiu, asi 130-km trasu a spoločne vyrazia. Cez týždeň trénuje každý individuálne. „Ja sa snažím aspoň dvakrát do týždňa najazdiť okolo 50 kilometrov. Začínal som s 10-kilometrovými trasami, a teraz mám už za celý tento rok najazdených 4300 km, na ktoré som hrdý,“ hovorí Róbert, ktorý sa zatiaľ necíti pripravený bicyklovať závodne.
„Robíme aj dlhšie viacdňové trasy. Poznáme Moravu, Oravu, Liptov, Donovaly, chceme zaradiť i Kysuce. Máme aj stabilné akcie, na ktoré s nami idú aj manželky a priateľky. Boli sme tiež v Chorvátsku,“ vymenúva Peter Mikušinec. „Čo je obdivuhodné – Robo tie 170 až 180-kilometrové trasy prejde celé s nami. Aj tam, aj späť. Koľkokrát ho chceme naložiť do auta, aby si oddýchol, ale vždy vytrvá až do konca.“
Cyklistický klub by rád v spolupráci s Róbertom vyšiel v ústrety aj ostatným, ktorí by chceli začať so športom, ale chýba im niekto, kto by im veril a podporil ich odhodlanie zvíťaziť nad svojím postihnutím. „My sme naklonení tejto myšlienke, lebo na vlastné oči vidíme, že to má význam. Máme úžasný pocit, keď Roba vidíme usmievať sa, a nie, že má problémy so životom. A keď to ide jemu, pôjde to aj iným,“ hovorí Peter Mikušinec. „Veď nielen zdraví ľudia môžu robiť to, čo ich baví. Pokiaľ sú takí postihnutí ľudia, ktorí by chceli, radi im pomôžeme začať,“ vyzýva Prvý cyklistický klub Zámostie Trenčín všetkých zdravých, ale aj tých menej zdravých. Cieľom cyklistického klubu nie je len športovať, ale aj získať nové priateľstvá, zážitky a najmä spoznávať krajinu a prekonávať samých seba.
Ak ste zvedaví, alebo by ste mali záujem o bližšie informácie, v Športklube na Palackého ste vítaní. Peter Mikušinec k tomu dodáva: „Nejde len o skvelých ľudí v partii. Môžeme sa stretnúť aj pri pive, ale s bicyklami je to lepšie.“ Róbert mu s úsmevom prisviedča. Vedia, o čom hovoria, cyklistika sa stala ich životným štýlom.
