Náš kraj ľuďom veľmi nechýba

, či sú potrební. Opodstatnenosť krajskej samosprávy vidí len tretina ľudí nášho kraja. Takéto nelichotivé výsledky ukázal prieskum agentúry MVK uskutočnený na konci augusta.

„Pre demokraciu je nepríjemné, ak taká časť verejnosti necíti potrebu existencie župana a krajského zastupiteľstva,“ komentuje výsledok vedúci katedry politológie trenčianskej univerzity Rastislav Tóth. Takýto výsledok podľa neho zrejme vyplýva z „neviditeľnosti“ novovytvorených inštitúcií, ktoré si jednoducho žijú, no nie sú dostatočne potrebné pre obyvateľov územia.
Župan Štefan Štefanec si výsledok prieskumu vysvetľuje tým, že sa ľudia s regionálnou samosprávou ešte nestotožnili. Upozorňuje, že popri samosprávnom kraji existuje naďalej aj krajská štátna správa a navyše pôvodne jeden krajský úrad sa rozštiepil na niekoľko špecializovaných krajských úradov. „Je to o ničom,“ domnieva sa Štefanec. „Predtým som mal jedného partnera – prednostu krajského úradu, dnes ich mám sedem. Ľudia majú z toho zmätok a vinia nás.“ Župan tiež zazlieva štátu, že na kraje presunul iba nepopulárne kompetencie, ako sociálne služby, nemocnice II. typu, alebo napríklad príspevky na autobusovú dopravu vo verejnom záujme. „Štát nás jednoducho zneužil a veci, s ktorými si nevedel poradiť, prehodil na nás.“

Tóth je ale presvedčený, že krajská samospráva by nás mala o svojej opodstatnenosti presviedčať. „Mali by viac komunikovať. Štátna správa to nemusí robiť, pretože tá má poverenie od štátu. Krajská samospráva je však verejná, a keď necíti potrebu zdôvodňovať svoju užitočnosť, tak občania necítia potrebu ju voliť.“

Obidvaja, politológ aj župan, sa zhodujú v tom, že takáto mienka obyvateľstva v kraji ovplyvní účasť v novembrových voľbách. „Ak človek nevidí zmysel inštitúcie, nechápe, prečo by ju mal spoluvytvárať,“ upozorňuje Tóth. Štefan Štefanec je presvedčený, že až ďalšie posilnenie kompetencií a väčšie finančné zdroje samosprávne kraje zviditeľnia. „Ak budeme mať finančné prostriedky napríklad na regionálny rozvoj, tak ľudia pochopia náš význam a opodstatnenie.“

Krajských poslancov takmer nepoznáme

Prieskum agentúry MVK ukázal, že väčšina ľudí nepozná krajských poslancov. Takmer polovica obyvateľov Trenčianskeho kraja nepozná ani jedného, šesť percent ľudí dokonca netuší, že krajský parlament vôbec existuje.

„Je to bieda,“ hodnotí takýto výsledok krajský poslanec Miloš Mažár. Môže zaň podľa neho absolútny nezáujem ľudí a ich apatia. Iný poslanec Pavel Halabrín dáva výsledok prieskumu na vrub skutočnosti, že ide o prvé volebné obdobie krajskej samosprávy, ktorá zatiaľ iba preberá kompetencie a životy ľudí ešte toľko neovplyvňuje.

Vedúci katedry politológie Trenčianskej univerzity Rastislav Tóth neviditeľnosť krajských poslancov zdôvodňuje tým, že nechodia medzi ľudí. „Musia sa s nimi viac stretávať a pýtať sa ich, čo by chceli.“ Podľa Miloša Mažára formálnym spôsobom medzi ľudí chodiť nemožno. „Ak oznámite, že prídete tam a tam, tak nepríde nikto, pretože každý má svoje starosti a kašle na to.“ Mažár si myslí, že sa s ľuďmi treba stretávať neformálne, napríklad popri zamestnaní. S tým súhlasí aj Halabrín, ktorý je primátorom Myjavy. „Ja nemám pocit, že by v regióne nevedeli o tom, že som ich poslanec.“

Politológ Tóth poslancom, ktorý vzídu z nadchádzajúcich volieb radí, aby po skončení volebnej kampane nestratili kontakt s verejnosťou a médiami.