Kým pri poslednej veľkej trenčianskej výstave pred deviatimi rokmi ponúkol veľkorozmernú externú videoprojekciu, v piatok podvečer naservíroval Trenčanom, predtým, než im dovolil vstúpiť do galérie Miloša Alexandra Bazovského, hudobno-tanečnú šou.
„Isto som ich nechcel šokovať. Chcel som im len dopriať to, čo vo mne je a chcel som svoje vnútro odovzdať médiami, ktorými vládnem –maľbou a hudbou,“ povedal maliar, ktorý spolu s katalógom k výstave vydal aj vlastné hudobné CD. „Som hudobník - laik, večer si chodievam oddýchnuť ku klávesám, hrám a komponujem,“ objasnil.
Oravcova expresívna hudba najprv sprevádzala dve tanečné kreácie, po ktorých sa predstavil na pódiu v gitarovom dialógu so svojím priateľom, akademickým maliarom Jurajom Dolanom. Bodkou za programom bolo vystúpenie študentky viedenskej hudobnej akadémie Evy Dohnányovej, ktorá zaspievala Jurajom Oravcom „nakreslený“ hudobný part.
Až potom maliar dovolil záplave hostí vstúpiť do galérie a uzrieť jeho monumentálne veľkorozmerné maliarske diela, ktoré vznikli úctyhodne počas posledného roka. „Chcel som si dokázať, čo za ten jeden rok zo seba dostanem,“ povedal Oravec, ktorý svoju najnovšiu kolekciu považuje za kvalitatívny skok vo svojom výtvarnom vnímaní, za nový nádych a tiež za štádium občianskej zrelosti. „Až teraz sa spoznávam zvnútra,“ vysvetlil, že mnohé obrazy ešte nevidel z takéhoto odstupu, pretože jeho ateliér má iba 8 krát 4 metre a na výstave predstavuje aj obraz s rozmermi 3 krát 4 metre. „Pôsobia však na mňa tak, ako som dúfal,“ povedal v piatok umelec, ktorý bol šťastný, že sa na jeho novú tvorbu prišlo pozrieť ešte viac ľudí, ako očakával.
