lou propagáciou kráľovnej športu, ľahkej atletiky. Najmä v Dubnici nad Váhom sa organizátori s otváracím ceremoniálom i celkovou réžiou podujatia nadmieru pohrali a efekt bol priam očarujúci. Približne pol druhej tisícky vďačných divákov nevychádzalo z údivu a prakticky počas celého podujatia nešetrilo potleskom. A netlieskalo iba športovým výkonom. Tlieskalo predovšetkým mladosti a atletickej kráse, ktorá sa na Mestskom štadióne v Dubnici nad Váhom rozvinula do skutočného atletického defilé, ktoré priaznivcom atletiky ponúkajú zväčša najväčšie a najslávnejšie štadióny sveta ...
Ihneď po rámcovom programe národných disciplín, zaradených do dlhodobého súťažného seriálu Grand Prix Slovakia a pred tou prvou zlatou - kladivom žien - presne o 14.45 h na plochu Mestského štadióna v Dubnici nad Váhom dopadli poslovia nebies – členovia Aeroklubu Dubnica nad Váhom - ktorí s príslušnou vlajkoslávou odštartovali prvú avizovanú zlatú disciplínu. Po nej, o 16.00 h začal hlavný moderátor a generálny manažér podujatia, Alfonz Juck za sprievodu Dychového orchestra a mažoretiek ZUŠ v Novej Dubnici, defilujúcich po trávnatom koberci štadióna so zástavami všetkých zúčastnených krajín (bolo ich presne dvadsaťosem) predstavovať prvých hostí podujatia – ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana, predsedníčku SAZ a podpredsedníčku SOV Máriu Mračnovú, predsedu organizačného výboru Milana Horta, primátora mesta Dubnica n/V Juraja Červinku a mnohých ďalších ... Netrpezlivo sa však čakalo najmä na predstavovanie atletických hviezd, ktorých sa v Dubnici nad Váhom i v Banskej Bystrici zišlo tohto roku neúrekom. Ako prvá bola na piedestál slávy pozvaná atletická legenda Marlene Otteyová, po nej postupne majsterka sveta Anjanette Kirklandová, svetová rekordérka Tatiana Lysenková, dvojnásobná majsterka sveta Yipsi Morenová, olympijská víťazka Kamila Skolimowská, olympijský víťaz Jurij Bilonog, majster sveta Walter Davis, majster sveta Ivan Tichon ... Ozvali sa prvé tóny slovenskej štátnej hymny a európska Óda na mladosť v úchvatnom prevedení poslucháčky spevu 4. ročníka žilinského Konzervatória, Dominiky Budiakovej a minister zahraničných vecí, Eduard Kukan mohol konečne predniesť známu a dlhoočakávanú otváraciu formulku. To sa už na atletickú dráhu z južnej brány štadióna začali pomaly šinúť štyri staručké „vypulírované“ Aerovky, patriace veteránskym automobilovým nadšencom – Jurajovi Jánošíkovi, Ing. Ivanovi Holendovi a MUDr. Jánovi Szabovi – aby hviezdy svetového atletického neba naložili a predstavili prítomnému publiku. Len čo hostia nasadli, štadiónom sa prehnala vlna ovácií. Bolo vidieť, že zámer sa vydaril a nápad sa ujal, že sa páči. A to nielen divákom. Bol jednoduchý, zároveň však krásny a úchvatný. Frenetický potlesk potom už neutíchal a na dubnickom štadióne sa ozýval prakticky celé športové odpoludnie. Až do podvečerných hodín, do záverečného defilé nových víťazov tohtoročného Zlatého jackpotu ...
A páčil sa i veľkému mágovi slovenskej atletiky, Alfonzovi Juckovi – televíznemu komentátorovi, atletickému odborníkovi a generálnemu manažérovo celej československej atletiky v jednej osobe, ktorý to všetko s predsedom organizačného výboru, Milanom Hortom pripravil a zrežíroval. „Len tých ľudí by pri tej námahe mohlo byť o trochu viac,“ povzdychol si smutne nad dobre vykonanou prácou ale poloprázdnym hľadiskom. Museli sme mu dať bohužiaľ zahanbene za pravdu. S konštatovaním, že nie je sviatok ako sviatok. Že by sa však v Dubnici nad Váhom už v prvý slnečný deň uplynulého týždňa začali kopať zemiaky...?
Autor: tch
