V významného podujatia - otvorených majstrovstiev sveta - Kontinentálneho pohára. Z brazílskeho veľkomesta Sao Paulo pricestoval domov s množstvom pozoruhodných zážitkov, mnohými cennými poznatkami a rozhodne aj s lichotivými výkonmi a výsledkami. Nepochybne veľmi vzorne a príkladne reprezentoval Slovenskú asociáciu silných mužov (SASIM), svoju vlasť, mesto a sám seba.
Ako hodnotíte úroveň tejto svetovej súťaže?
Musím hneď na úvod povedať, že úroveň tohto podujatia bola na vysokej profesionálnej úrovni. Všetko ma veľmi milo prekvapilo a bol to pre mňa veľmi vzácny zážitok. Otvárací ceremoniál bol fantastický a nezabudnuteľný. Zúčastnilo sa ho štrnásť pretekárov z dvanástich krajín sveta a bol som jediným Slovákom na tomto vrcholnom siláckom zápolení.
Na otvorení nastúpil každý pretekár v drese so svojím menom, poprípade prezývkou a každý sa dozvedel kto je kto a ktorú krajinu reprezentuje.
Zároveň sme dostali od organizátorov také plášte s kapucňami, do ktorých sme sa všetci zahalili a nastúpili do radu. Spočiatku som ani nevedel, čo to vlastne znamená, o akú maškarádu ide. Hneď po nástupe bol za našimi chrbtami obrovský ohnostroj, vyzeralo to veľmi pekne a efektne, ale podľa prepálených dier na plášti som pochopil, kvôli čomu to bolo. Pri vyhlásení mena toho-ktorého pretekára si dotyčný borec zložil aj kapucňu a vtedy ho zbadali všetci prítomní diváci. Bolo to famózne, rozhodne veľkolepé, nesmierne sa mi to páčilo, hoci divácky to nebolo až také atraktívne ako tomu býva u nás. Raz darmo, Brazília žije predovšetkým futbalom, nič iné ich už po športovej stránke veľmi nazaujímajú...
V akých disciplínach ste zápolili?
Súťažilo sa v ôsmich disciplínach, ktoré boli rozdelené na polovicu do dvoch dní. Keď mám byť úprimný, ničím ma neprekvapili, aj keď pravdupovedic konkrétne o nich som sa dozvedel až tri-štyri dni pred odletom. Musel som teda trénovať všetko a nemohol som sa špeciálne venovať iba tým, ktoré sa konali na tomto vychýrenon svetovom podujatí. O to som bol ochudobnený a hoci som preto urobil všetko, mohlo to byť ešte o trošičku predsa len lepšie. Všetky disciplíny boli nesmierne náročné a išlo sa na doraz.
V prvý deň sa súťažilo v štyroch - prvou bol Super-jog, po slovensky povedané - Putne starej matere, obdobne ako tomu bolo na Meči Matúša Čáka Trenčianskeho. Medzi tým v Sao Paulo a našim trenčianskym pretekom bol však citeľný rozdiel. U nás v Trenčíne bola váha 370 kg a nosilo sa to na 20 m. V dejisku Kontinentálneho pohára nás však na úvod privítali váhou 415 kg v dĺžke 30 metrov. Hneď na začiatku sme vycítili, čo nás bude čakať. Veľa pretekárov malo s touto disciplínou dosť vážne problémy, mnohí to neodniesli ani do polovice. Mne sa to podarilo doniesť až do cieľa, váha mi ťažkosti síce nerobila, ale vzdialenosť som už kondične cítil.
Ďalej sa pokračovalo dvíhaním klady nad hlavu na opakovanie. Váha bola okolo 130 kg, na čo sme zvyknutí, ale optický sa mi zdalo, že usporiadatelia nedodžali rozteč rukovätí na klade (boli asi užšie). Od našej domácej disciplíny sa to podstatne ani nelíšilo a nemal som so zdolaním žiadný problém. Do tretice - ako to poznáme z Trenčína, kde sa zdvíha „autofúrik“, tam to bol odpadový kontajner dovážený betónovými guľami (okolo 570 kg) v dĺžke 30 m, čiže podstatne viac ako spomínaný „autofúrik“. Asi polovica silákov to v polovici vzdala, pár jednotlivcov to všaK narýchlo absolvovalo. Štvrtou disciplínou bol mŕtvy ťah - 320 kg „potiahnúť“ čo najviac krát. Na úvodný súťažný deň to bola dostatočná záťaž na chrbát a kríže a bolo to patrične cítiť...
Po prvom dni som bol na 9. mieste, s čím som aj počítal, že budem v strede poľa. Nemal som žiadné veľké oči, nakoľko som dobre vedel, že si meriam sily zo svetovou špičkou, ale každé lepšie umiestnenie ma potešilo.
Na druhý deň ma na úvod čakali tkzv. kufre, rozdielom bol v tom, že u nás na nosia na 20 m o váhe 150 kg, tam boli boli ľahšie (125kg), ale nosili sa až na dĺžku 75 metrov. Čiže budeme sa musieť asi prisbôsobiť svetovému trendu. Neboli to klasické kufre, ale skôr také hrubé valce o dĺžke jedného metra, ale zle sa držali, nakoľko odtláčali ruky od tela - limit bol všade 75 sekúnd. Ďalšou disciplínou bol už môj veľmi neobľúbený masívny Barban-Conan (asi 360 kg), hoci na ňom sedeli ešte štyri Brazílčanky. Nakoľko mi táto disciplína vyslovene „nesedí“, nebola to žiadná sláva, aj keď niektorí borci absolvovali dosť veľký úsek. V súťaži sa pokračovalo zdvíhaním („výrazom“) takej nápravy akoby z „rebriňáka“ s kovovými kolesami (okolo 160 kg) nad hlavou a oska mala priemer okolo 5 cm. Zo štrnástich súťažiacich pretekárov to zvládli iba traja. Tu naplno zabodoval celkový víťaz tohto podujatia - bývalý ruský vzpierač M. Koklyaev. Záverečnou bodkou na Kontinentálnom pohári bolo vykladanie betónových gulí od 130 do 170 kg (bolo ich päť a postupne sa vykladali do rôznej výšky). Po druhom dni som si v umiestnení najmä „vďaka“ Barban - Conanovi nepolepšil a predstihol ma Juhoafričan E. Smith, ktorý získal o pár bodov viac a skončil som na konečnom desiatom nehonorovanom mieste.
Je spokojnosť s celkovým umiestnením?
Tento rok som v siláckych disciplinách dosiahol presne to, čo som aj chcel, hoci som ani nesníval, že budem zápoliť na svetovom podujatí v Brazílíi. Je to aj o tom, že ako pretekárom na danom podujatí „sedia“ disciplíny. Nám Európanom robil na tomto vrcholnom podujatí veľké problém päťhodinový časový posun a na aklimatizáciu sme mali iba dva dni, čo je dosť málo. Túžil som po 9. priečke, trochu ma mrzelo, že sa mi to nepodarilo zrealizovať a skončil som až desiaty. Tak, či onak, svetové podujatie v Sao Paulo mi veľa dalo, nakoľko som ani nevedel, do čoho idem, lebo nikdy som na takýchto náročných pretekoch ešte nebol. Mohol som iba dúfať, že všetko dobre dopadne a nič som nepokazil. V danej chvíli som dal do toho všetko, na čo som mal.
Prezradťe naším čitateľom poradie na prvých piatich miestách?
Víťazom svetových otvorených majstrovstiev - Kontinentálneho pohára 2005 v Brazílíi sa stal Mikail KOKLYAEV z Ruska, druhý sa umiestnil Svend KARSLEN z Nórska, tretí skončil Poliak Róbert SCHEPANSKI. Štvrté miesto získal I. Pedan z Ruska a piatu priečku V. Blekaitis z Litvy.
Ako sa to odzkadlilo v prvej desiatke silákov v svetovom rebríčku?
Na čele svetového rankingu 2005 je Zydrunas Savickas z Litvy, 2. Jarno Hams (Holandsko), 3. Adam Darasz (Maďarsko), 4. Tomi Lotta (Fínsko), 5. Svend Karlsen (Nórsko), 6. Andrus Muramets (Estónsko), 7. Bernd Kerschbaumer (Rakúsko) 8. Raimonds Bergmanis (Litva), 9.Rene Minkwitz (Nemecko), 10. Róbert Schepanski (Poľsko). Jediný Slovák v tomto svetovom rebríčku - Ján KŘEHÁČEK je na vynikajúcom 16. mieste!
