„Vekový priemer nášho 99-členného slovenského kontingentu KFOR v Kosove je len 29 rokov, pričom najmladším vojakom je 22-ročný slobodník Jozef Gábor, ktorý je vodič – prieskumník. Najstarším je lekár jednotky plukovník Martin Háber, ktorý sa narodil v roku 1948,“ vyratúva personalistka nadporučíčka Janka Peštová. Ona sama má len 27 rokov. V Kosove je najmladšia z našich troch žien a v zahraničnej misii je prvý raz. Predstihla tak aj svojho manžela, tiež nadporučíka, ktorý by ju po návrate v niektorej z misií rád vystriedal.
Sebavedomý profesionál
„Pokiaľ viem, mladšieho dôstojníka nemáme v celej mnohonárodnej brigáde Stred,“ hovorí nám na jej veliteľstve v Prištine veliteľ brigády český plukovník Aleš Vodehnal. Súčasťou tejto 1600-člennej brigády je popri Fínoch, Íroch, Švédoch, Čechoch a Lotyšoch aj slovenská jednotka. Česká republika v rámci tejto brigády prevzala od 1. augusta pozíciu vedúceho národa, takže Vodehnal iste vie, o čom hovorí. Naviac poručík Obert pôsobí priamo na veliteľstve v rámci operačno-dozorných štruktúr brigády. Počas 12-hodinových služieb prijíma hlásenia z podriadených jednotiek, overuje operačnú hodnotu informácií a posúva ich ďalej svojim nadriadeným. Samozrejme – bez dobrej angličtiny by sa nezaobišiel. Mimochodom, z iných štátov sú na túto prácu delegovaní o dosť skúsenejší kapitáni.
„Vysokú vojenskú školu v odbore informačné technológie som skončil v roku 2003, pracoval som na regionálnom stredisku komunikačných a informačných systémov v Bratislave a v KFOR som od 11. júla tohto roka,“ sumarizuje zatiaľ slobodný Martin svoju krátku a sľubne sa rozbiehajúcu vojenskú kariéru. A čo ho po príchode na veliteľstvo v Prištine najviac prekvapilo? „Je tu skvelé zabezpečenie akejkoľvek vojenskej činnosti. No a našťastie som sa doteraz ani náznakom nestretol s tým, že by sa vojaci z niektorých krajín vyvyšovali nad iných, o čom som predtým počul. Je to len na profesionalite a kompetentnosti, kto si vybuduje akú pozíciu,“ sebavedome konštatuje tento dôstojnícky „benjamín“.
Karta sa zmenila
Základ slovenského vojenského kontingentu v Kosove nesídli v Prištine, ale v spoločnom česko-slovenskom vojenskom tábore v Šajkovaci. Možno povedať, že úlohy misie sú po vlaňajších nepokojoch, kedy z tejto provincie museli utiecť tisícky tunajších Srbov, dosť modifikované. Týka sa to najmä ochrany menšín, ktorá sa už netýka väčšinových kosovských Albáncov, ktorí boli v ohrození pred šiestimi rokmi. Teraz treba chrániť predovšetkým miestnych Srbov, ale aj Rómov. Slovenskí vojaci napríklad v meste Obilič strážia takzvanú „žltú budovu“. Je to vlastne bytovka, kde už len v jednom vchode ostalo žiť posledných sedem srbských rodín, ktoré takmer nevychádzajú von. Ďalších osemnásť srbských rodín strážia naši vojaci v školskom centre. V dvoch budovách, ale aj v prenosných ubytovacích kontajneroch na školskom dvore žijú aj ľudia, ktorí počas vlaňajších nepokojov prišli o celý svoj majetok. Okrem toho slovenskí vojaci zabezpečujú v Kosove ozbrojené hliadkovanie v mestách a dedinách, vykonávajú cestné kontroly s cieľom vyhľadávať drogy a zbrane, podieľajú sa na sprevádzaní autobusov so srbskými cestujúcimi a podobne.
Prvá slovenská jednotka sa stala súčasťou KFOR (Kosovo Force) v septembri 1999. Dislokovali ju v nemeckom sektore na základni Casablanca neďaleko mesta Suva Reka na juhu Kosova. Ministri obrany ČR a SR Jaroslav Tvrdík a Jozef Stank na jar v roku 2001 prezentovali myšlienku vytvoriť v Kosove spoločnú vojenskú jednotku. Bol to zároveň dôležitý krok v rámci našej prípravy na vstup do NATO. Približne 400 českých a 100 slovenských vojakov začalo v rámci 1. česko-slovenského práporu KFOR pôsobiť v Kosove 19. februára 2002. Spoločný prápor skončil svoju činnosť 8. júla 2005 na slávnostnom nástupe českých a slovenských vojakov pred ich odchodom do Kosova v prítomnosti ministrov obrany Karl Kühnla a Juraja Lišku. „Náš kontingent prešiel do priamej podriadenosti veliteľa brigády Stred. S Čechmi máme však naďalej spoločný základný tábor v Šajkovaci a stále veľmi úzko spolupracujeme,“ konštatuje veliteľ slovenského kontingentu podplukovník Ľubomír Balucha.
Samozrejme, aj poručík Martin Obert čaká, či sa vôbec tento rok začnú rozhovory o konečnom štatúte Kosova, ktoré sa mali začať na jeseň. Vie však, že vojakov je tu stále ešte treba, lebo inak by sa situácia opäť zrejme veľmi rýchlo destabilizovala.