V Bratislave a v Prahe u Karla Honzlíka vyštudoval architektúru a ako projektant v týchto mestách aj pôsobil. Celý život sa snažil tvoriť v duchu funkcionalizmu. Až do dôchodku projektoval funkcionalistické stavby a objekty, hoci prešiel rôznymi projektovými ústavmi. V našom regióne navrhoval napríklad objekty v Novom Meste nad Váhom vo Vzduchotechnike a hotel bývalej Stavoindustrie. V Dubnici nad Váhom aj v Novej Dubnici robil interiéry v bývalom VUMA. Do Trenčína sa vracia pravidelne, má tu teraz svoj byt – ateliér a spolužiakov z detstva.
Architektúra má blízko k výtvarnému umeniu a Pavel Miškovič sa v dôchodkovom veku vrátil k svojej dávnej záľube – maľovaniu. „Toto moje hobby bolo vlastne celý život aj súčasťou môjho povolania,“ zamýšľa sa. Časom sa však sústredil najmä na techniku koláže – náročnú na trpezlivosť a precíznosť. „Svojimi dielami chcem vyjadriť radosť. Keď som s tým začal, mal som nepríjemné problémy a pri tvorení som mal radosť. Táto práca mi bola terapiou,“ spomína.
„Používam reklamy a letáky, ktoré rozstrihávam a potom skladám do nových tvarov,“ približuje Pavel Miškovič. Svojim dielam hovorí „kokakoláže“, pretože firma Coca-cola bola prvá, čo trhu priniesla modernú reklamu.
„Koláže vznikajú spojením nezlučiteľných vecí a figuratívnosti. Ja robím nefiguratívne koláže, len niekedy tam zakomponujem figúru iným, skrytým spôsobom a vytváram imaginárne portréty,“ vysvetľuje.
„Príroda všetko, čo vytvorí, tak rozbije a vznikne z toho niečo nové. Človek, keď niečo urobí, tak konečná fáza jeho diela je často odpad. Ja sa to snažím napraviť. To, čo je určené do koša, znovu použijem a vytvorím niečo nové, živé.“
Paradoxom u Pavla Miškoviča je jeho vzťah k reklame: Nemá ju rád a boj proti nej vyjadruje svojím umením. Zároveň sa však reklamu snaží oživiť a dať jej nový zmysel, čím ju robí nesmrteľnou. „Norbert Wiener dávno povedal, že informácia je tovar, ktorý najviac podlieha skaze a Olivero Toscani zase tvrdí, že reklama je navoňaná mŕtvola. A majú pravdu,“ snaží sa Pavel Miškovič priblížiť trvanlivosť reklamy. „Najskôr som používal len čistú netextovú reklamu, ale časom som prišiel na to, že text dá každému tvaru a obrazu novú štruktúru.“
„Viete si predstaviť svet, v ktorom by do rána niekto odstránil všetko, čo súvisí s reklamou? Viete, čo všetko by zmizlo?“ pýta sa Miškovič. „Prekáža mi, že reklama ma k niečomu núti, presviedča, vnucuje mi svoje názory. To nemám rád.“ Na otázku, čo by potom svetu zostalo, Pavel Miškovič odvetil: „Potom by sme si všimli iných, lepších a krajších vecí v tomto živote. My zabúdame, že je tu aj čosi viac. Neuvedomujeme si to krásne, čo je aj napriek našej ľahostajnosti súčasťou nášho života.“ Svoj postoj bude v septembri reprezentovať umením na vlastnej výstave vo výstavných priestoroch mesta na Mierovom námestí č. 16. Na jej otvorení 31. augusta sa kurátorskej funkcie zhostí Kornel Földvári.
VIZITKA
Pavel Miškovič (72)
Architekt Pavel Miškovič sa po produktívnom veku vrátil k svojej dávnej záľube – výtvarníctvu. Po olejových farbách a iných technikách si našiel vlastný smer – kokakoláže, ktoré z letákov a reklám vystrihuje a skladá do nových útvarov. Precízna práca s kolážou sa mu stala terapiou v ťažkom období a časom mu priniesla aj účasť na kolektívnych výstavách a ocenenia v rámci cien pre amatérskych výtvarníkov. Jeho tretia samostatná výstava bude otvorená v Trenčíne, a to už v posledný augustový deň.
