Dvojhlavý drak Aleny Žemberovej

Jej figúrky, sošky a miniatúrky abstraktných rozprávkových, ale i konkrétnych ľudských postáv, sú umiestnené v podzemných kamenných priestoroch galérie. Kurátor výstavy maliar Július Činčár na vernisáži poznamenal, že je povšimnutia hodné, koľko lekárov inklinuje k umeniu, či už k výtvarnému, hudobnému alebo literárnemu. „Dokazuje to i táto výstava pod názvom Dvojhlavý drak Aleny Žemberovej, lekárky interného oddelenia trenčianskej nemocnice.“

Alena Žemberová sa tvorbe sošiek venuje už od detstva. „Viac som sa tejto záľube začala venovať na vysokej škole. Takto som oddychovala po skúškovom období,“ spomína si autorka bizarných sošiek čertíkov, ježibáb, tanečníkov, baletníkov, benátskych masiek z karnevalov, madon. „Teraz ju mám ako relax po práci. Mám aj nápady, inšpiráciu, no toho času je menej.“ Ako poznamenala, nápady prichádzajú aj samé od seba, niekedy v robote, „Inokedy ma zaujme pohyb - krasokorčuľovanie, tanec.“ Priznáva, že v mnohom ju pri tvorbe ovplyvňuje jej povolanie. Prostredníctvom bizarných sošiek sa vyjadruje k témam márnivosti sveta, plynutia života. A tak je výraz na tvárach niekoľkocentimetrových sôch vždy iný, raz veselý, inokedy vážny až zachmúrený.

Podľa Činčára autorka prostredníctvom sošiek technicky, i keď miniatúrne, dokonale spracovala svoje vízie a zaslúžili by si väčšiu formu a iný materiál, napríklad kameň alebo kov. Na to však nemá autorka priestorové a technické podmienky. „Tvorím doma v byte, nemám žiadny ateliér. Začínala som s moduritom, potom som robila s modelovacou hmotou, teraz tvorím z hliny. Miniatúry preto, lebo materiálu nebolo veľa.“