BOŠÁCA/HALUZICE. V regióne Bošáckej doliny sa po stovkách rokoch prvýkrát narodilo mláďa pratura. Stalo sa tak v novobudovanom Archeoparku Bošácka dolina samici, ktorú na Slovensko doviezli v polovici marca z českých Milovic.
Teliatko dostalo meno Francesca, teší sa zo života a už jeden a pol týždňa po narodení začalo skúšať aj to, ako okrem materinského mlieka chutí zelená potrava. Tri tury divé vrátane množstva iných zvierat budú môcť návštevníci vidieť po oficiálnom otvorení archeoparku naplánovaného na jar budúceho roka.
Tury tu v minulosti žili veľmi dlhé obdobie
Marcovým príchodom samice k samcovi sa v archeo-parku podarila veľká vec, a to v podobe, že sa Slovensko zaradilo ku krajinám ako Česko, Holandsko, Rumunsko, Taliansko a Chorvátsko, ktoré chovajú pár pratura alebo tura divého.
„Chov je súčasťou medzinárodného projektu Taurus, ktorý vznikol v Holandsku. Ide o spätné šľachtenie súčasných potomkov praturov, ktoré sú súčasným hovädzím dobytkom. Aby sa čo najviac podobali na pôvodného tura divého s tým, že ide najmä o fyzickú podobu,“ povedal na jar Drahoslav Hulínek, konateľ archeo-parku a archeológ. Zhruba desaťročné šľachtenie v zahraničí sa ukázalo ako úspešné.
„Zobrali viacero prastarých plemien, ktoré boli geneticky najviac podobné praturovi, šľachtili ich, až sa dostali na zhodu 99,99 percenta. Dopracovali sa k takmer identickému stvoreniu, ako tu pred 500 či 600 rokmi žilo a pohybovalo sa po lesoch,“ doplnil Hulínek.
To, že tury v lokalite žili veľmi dlhé obdobie, dokazujú podľa archeológa aj nálezy kostí z doby ľadovej v neďalekých Trenčianskych Bohuslaviciach. Medzi kosťami lovených zvierat sa našli aj kosti pratura.
Výrobcovia svetiel či konzerv. Ktoré firmy z Novomestského okresu dosiahli najvyššie tržby? Čítajte Zvieratá majú veľký apetít
Nový prírastok sa stal prvým praturom narodeným na Slovensku po niekoľkých stáročiach. Prvý potomok praturov z Bošáce mal podľa pôvodných plánov putovať do chovateľského strediska v Taliansku. Nateraz však zostáva v archeoparku, podľa Drahoslava Hulínka je pravdepodobné, že jeho otcom nie je miestny tur, pričom si to pôvodne mysleli.
„Samica sem došla kotná. Tým pádom je to ďalšia samica a samec Mišo má tak svoje stádo.“ Starostlivosť o pratury zabezpečuje v archeoparku ošetrovateľ Martin Letko. Ako hovorí, zvieratá majú veľký apetít, u samice znásobený narodením mláďaťa, pričom ich kŕmia potravou založenou čisto na prírodnej báze. Po novom prírastku budujú pre zvieratá nový výbeh s trávnatým porastom, čím sa podstatne rozšíri plocha, po ktorej sa môžu pohybovať. Ľuďom, ktorí sa o ne starajú, zas uľahčí pohyb a možnosť urobiť poriadok.
