TRENČÍN / BRATISLAVA. V trenčianskej nemocnici strávil gynekológ PETER KAŠČÁK viac ako tridsať rokov. Šestnásť rokov viedol gynekologicko-pôrodnícke oddelenie. Počas jeho vedenia sa stalo prestížnym pracoviskom, ktoré opakovane získalo titul najlepšia pôrodnica. Tesne pred jeho odchodom otvorili v Trenčíne prvé Centrum pôrodnej asistencie na Slovensku.
Pre nezhody s vedením nemocnice vo februári podal výpoveď a trenčiansku nemocnicu po troch desaťročiach opustil. Hoci pôvodne zvažoval odchod do Čiech, rozhodol sa napokon na Slovensku zostať.
Od augusta pôsobí ako poverený prednosta I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity a Univerzitnej nemocnice Bratislava. Jeho hlavnou ambíciou je zvýšiť prestíž Kramárov v rámci bratislavských nemocníc i celého Slovenska.
Ako hovorí, v Trenčíne chcel zostal až do dôchodku, ale svoje rozhodnutie odísť spätne neľutuje. Ak by dostal ponuku na prácu v trenčianskej nemocnici, bez zmeny vedenia by o návrate neuvažoval.

Čo zmenilo vaše rozhodnutie odísť do Čiech?
To rozhodnutie, samozrejme, nepadlo z minúty na minútu a ani nebolo úplne jednoduché. Bol som naozaj rozhodnutý odísť do Čiech.
Potom som ale dostal z môjho pohľadu veľmi zaujímavú ponuku na prácu v Bratislave, ktorá je pre mňa istým spôsobom výzvou a zároveň vyjadrením rešpektu k mojim skúsenostiam a schopnostiam a vyjadrením dôvery v to, že môžem toto pracovisko posunúť ďalej.
Prevážilo aj to, že som celý život pracoval na Slovensku a mám tú silnú komunitu, kultúrnu, spoločenskú, odbornú, priateľskú.
Navyše som nikdy nemal túžbu zo Slovenska odísť, hoci som mal zahraničné ponuky aj v minulosti. Aj keď musím priznať, že je česká medicína v našom odbore pred nami, tak aj u nás sú skvelí ľudia a výborní lekári a aj tu sa dá robiť špičková medicína.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
- Z akých nemocníc dostal pracovné ponuky,
- ako hodnotí rozhodnutie opustiť trenčiansku nemocnicu,
- aké výzvy ho čakajú na novom pracovisku,
- čo by zmenil na slovenských pôrodniciach.
Dostali ste ponuky aj z iných slovenských nemocníc?
Áno. Ponuky som dostával v podstate hneď po oznámení, že som dal výpoveď, zo Slovenska i z Čiech. Na všetkých pracoviskách som sa bol pozrieť, rozprával som sa s riaditeľmi nemocníc, prípadne s primármi a musím povedať, že si všetky tie ponuky, slovenské aj české, veľmi vážim.

Môžete prezradiť, aké pracoviská ste ešte zvažovali?
České ponuky, o ktorých som reálne uvažoval, boli v Brne, v Prahe a v Ostrave. Dostal som ponuky aj do niekoľkých menších nemocníc, vedel som si predstaviť, že tam nastúpim.
Hlavne po odchode z veľkého pracoviska v Trenčíne som rozmýšľal, či nie je už čas to tempo a nasadenie zmierniť a ísť pracovať do menšieho kolektívu, s menším výkonom oddelenia alebo kliniky.
Postupne som ale získal presvedčenie, že chcem pôsobiť na veľkom pracovisku. Z Čiech som mal ponuky z univerzitných kliník, aj to ovplyvnilo moje pôvodné rozhodnutie odísť do Čiech, pretože prvotné ponuky na Slovensku boli z menších nemocníc.
Ponuka pracovať v Univerzitnej nemocnici v Bratislave prišla až neskôr.

Rozhodnutie opustiť trenčiansku nemocnicu pravdepodobne nebolo jednoduché. Ako to spätne hodnotíte?
Určite nebolo jednoduché. Každý vie, že som lokálpatriot a naozaj som chcel zostať v Trenčíne, nemal som ambície vyhľadávať iné pracovisko. Za tie roky sme na klinike prežili rôzne obdobia, lepšie aj horšie, zažili sme mnohé vzostupy, pády, úspechy aj neúspechy.
Celkovo však aj po spomínaných návštevách iných nemocníc vidím, aký kus práce som v Trenčíne vykonal a kam sa pracovisko posunulo.