PODOLIE/ČACHTICE/LAZY POD MAKYTOU. O uzavretie manželstva v sobášnych sieňach z čias socializmu prejavuje záujem čoraz viac párov. Láka ich netradičný až nadčasový dizajn, výber farieb či na mieru vyrobený nábytok.
Siene pritom stavali najmä v 70. a 80. rokoch minulého storočia ako reprezentatívne priestory v rámci obecných úradov. Vznikali ako protiváha voči cirkevným sobášom v kostoloch. Kým niektoré obce ich postupne zrekonštruovali a diela a nábytok nahradili poväčšine tým najlacnejším, čo ponúka trh, iné sa rozhodli ich zachovať.
Tie najkrajšie zachované zmapovala historička umenia Sabina Jankovičová v knihe Sobášne siene, ktoré vydalo v závere minulého roka občianske združenie Čierne diery. Publikácia mapuje aj zachované siene z nášho regiónu.
Pri sobášnych sieňach sa nešetrilo
Kniha s množstvom fotografií Mateja Hakára mapuje umenie a dizajn aj 50-ročných siení od Bratislavy po Sabinov. Podľa spoluzakladateľa Čiernych dier Martina Liptáka sa v nej podarilo zachytiť priestory s množstvom pôvodného umenia, architektúry a dizajnu z obdobia socializmu.
„Vtedy na základe pokynu štátu vznikali takéto siene ako protiváha cirkevným sobášnym obradom v kostole. Preto boli veľmi bohato zariaďované vtedajším umením, architektúrou a dizajnom v tom najvyššom štandarde. Mnoho vybavenia vyrobili na mieru pre danú sieň, čo bolo v období plánovaného hospodárstva s masívnou výrobou bez odchýlok niečo výnimočné,“ upozornil.
Za nemenej vzácny označil aj fakt, že väčšina sobášnych siení stojí dodnes.
„Zachovali sa ich desiatky až stovky s dielami umelcov, ktorí možno mali v tom čase aj zákaz vystavovať, o to sú zaujímavejšie. Týmto by sme chceli motivovať jednotlivé obce, aby sa o sobášne siene starali a snažili sa ich uchovať. Preto sme poslali do obcí asi 400 kníh, aby si o nich niečo viac prečítali a inšpirovali sa,“ povedal Lipták s tým, že vďaka knihe si už viacero párov vybralo za miesto sobáša jednu z odprezentovaných sál.
Sobášna sieň v Lazoch pod Makytou. (zdroj: reprofoto z knihy Sobášne siene, foto: Erik Stopka)Je to aj prípad siene v obci Lazy pod Makytou v okrese Púchov, v ktorej v uplynulých mesiacoch zložil svoj manželský sľub napríklad pár z Prahy. Podľa starosta Jána Mičegu by novomanželia nenarazili na sieň bez listovania v knihe Sobášne siene.
„Prišli len kvôli tomu, že sa im páčil ten jej retroštýl. Prišli aj dobovo oblečení, priniesli si aj hrebíčky. Tým, že priestor je zachovalý, nepôsobí lacno alebo gýčovo. Je to taký retroštýl, niekomu sa páči a niekomu nie,“ skonštatoval starosta obce Lazy pod Makytou. Či sa v obci dá hovoriť o sobášnom turizme je konštatovať zatiaľ predčasné. „V minulosti bývalo sobášov viac. Dnes máme tak tri až štyri ročne, z toho každý druhý sú ľudia odinakiaľ. Sme koncová obec, preto tu nie je ani veľa sobášov,“ upozornil starosta obce s vyše 1200 obyvateľmi.
Obecná obradná sieň vznikla prístavbou k starej budove obecného úradu v 80. rokoch. Odvtedy podstúpila len niekoľko zmien, najvýraznejšou je výmena stropu, keď pôvodný nahradil kazetový. Podľa starostu to sieň síce z umeleckej stránky znehodnotilo, no nejde o tak negatívny zásah, ktorý by na ľudí vyslovene kričal.
Miestnosť vyniká dizajnom interiéru, tvarovaným nábytkom, výtvarnými dielami od umelca Milana Gašpara a nezameniteľnou farebnosťou.
„Oproti vchodu je štátny znak. V miestnosti je pult, kde prebieha obrad a po pravej strane je mozaika od Milana Gašpara. Oproti pultu sú štyri prvky, kde sedia nevesta so ženíchom a svedkovia a nad tým sú znaky – štvorlístok, spojené kruhy, srdce, bábätko. Všetko má nejaké znaky rodiny. Vyvoláva to pocit, že sa ide uzatvoriť manželstvo a tak následne vznikne aj rodina,“ opísal Ján Mičega.
Sieň citlivo obnovili
Rovnako prístavbou k staršej budove obecného úradu vznikla sobášna sieň aj v obci Čachtice v Novomestskom okrese. Po vstupe zaujme veľkorysým priestorom a vysokým stropom. Sieň pôsobí vzdušne a čisto, poskytuje priestor pre výrazné prvky, akým je napríklad osvetlenie.
Sobášna sieň v Čachticiach. (zdroj: Erik Stopka)Podľa starostky Čachtíc Eriky Ondrejkovej ju postavili v prvej polovici 80. rokov. „Autormi tohto, pre mňa úžasného diela, boli architekti Peter Puškár a Štefan Mikuška. Svoju stopu zanechali aj v iných obciach, napríklad v Bošáci, Kočovciach, Melčiciach a dokonca aj v Novom Meste nad Váhom, kde sa sieň ale nezachovala,“ povedala.
