TRENČÍN. Mesto Trenčín na jar tohto roku čiastočne obnovilo vojenský cintorín na hlavnom mestskom cintoríne na sídlisku Juh.
Na práce v hodnote 116 tisíc eur získali dotáciu vo výške viac ako 90 tisíc eur od rezortu vnútra, ostatné výdavky uhradili z mestského rozpočtu.
Pri príležitosti ukončenia týchto rekonštrukčných prác a 111. výročia začiatku prvej svetovej vojny pristúpili i k slávnostnému vysväteniu tohto pietneho miesta.

Obnovou prešli najmä viaceré hrobové miesta, v tomto zámere plánuje samospráva ešte v budúcnosti pokračovať.
Večný odpočinok tu našli vojaci z viacerých krajín
Na cintoríne v Trenčíne leží viac ako 600 obetí prvej svetovej vojny. Tento obrovský vojnový konflikt vypukol pred 111 rokmi, 28. júla 1914. Prvého vojaka na tomto cintoríne pochovali už 4. septembra, hneď na začiatku vojny.
V článku sa okrem iného dočítate
- Koľko vojakov je na cintoríne uložených,
- z akých krajín pochádzajú,
- prečo plánujú v jeho obnove pokračovať,
- aké boli najčastejšie príčiny úmrtia vojakov.
„Vojaci, ktorí tu našli posledné miesto odpočinku zomreli v zdravotníckych zariadeniach v Trenčíne. 332 vojakov zahynulo v záložnej nemocnici, ďalších 124 v pozorovacej stanici Trenčín a 24 v miestnej župnej nemocnici. Vieme, že jeden vojak zomrel skôr, než mu v kasárňach stihli podať prvú pomoc,“ povedala Eva Mišovičová, z kancelárie primátora mesta Trenčín.
Vojaci zomierali na širokú škálu chorôb a pooperačných komplikácií.
Mnohí z nich na sepsu, alebo gangrénu, ktoré dostali dôsledkom strelných zranení brucha, hrude, hlavy, alebo končatín. Sepsa sa objavovala aj ako dôsledok amputácie.
„Nezriedkavá bola aj smrť spôsobená celkovým kolapsom organizmu, infarktom, či mozgovou mŕtvicou. Z chorôb často zabíjal zápal pľúc, tetanus, týfus, tuberkulóza, či úplavica. V 43 prípadoch príčinu smrti nepoznáme,“ podotkla.
Podľa súčasného geografického rozloženia na cintoríne ležia ľudia z 15 krajín. Najviac, 112, ich je z územia dnešného Česka.
„Množstvo pochovaných je dnes ešte stále neznámych a čakajú na ďalšie skúmanie a historické overovanie,“ dodala Mišovičová.
Cintorín vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku
Prvá svetová vojna trvala viac ako štyri roky a vyžiadala si viac ako desať miliónov ľudských životov. Výrazne zasiahla i územie Slovenskej republiky, keďže súčasťou Rakúsko-Uhorskej armády bolo viac ako 400 tisíc slovenských vojakov.
„Viac ako 70 tisíc sa už domov nevrátilo. Na Slovensku máme pomerne veľa stôp smutnej histórie, ktoré nám musia pripomínať nielen hrdinstvo predkov, ale aj dôsledky zlyhaní, kedy sa konflikty premenili na vojnové besnenie,“ priblížil Michal Kaliňák, štátny tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Vojenský cintorín v Trenčíne bol zároveň vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
„Angažovanosť v rekonštrukcii zo strany Trenčína nebola o tom, že samospráva musela, ale chcela. Je to najväčšia úcta a prejav vďaky k minulosti i ku generácii, ktorá príde po nás,“ zdôraznil.
Ako doplnil, pripomínanie si vojnových udalosti by malo byť súčasťou nášho úsilia, aby sa už nič podobné neopakovalo.
„Nie je to jednoduché a sami dobre vieme, že to nie je ani samozrejmé,“ povedal.
V obnove budú pokračovať
Trenčín je a vždy aj bol spätý s armádou. Upozornil na to Richard Rybníček, primátor mesta Trenčíne.
„Je tu množstvo ľudí, ktorí pôsobili v armáde slovenskej republiky a dnes, keď už sú v dôchodku, tak sa úprimne starajú o našu históriu a o všetko, čo súvisí s nepríjemnou históriou prvej, alebo druhej svetovej vojny. Im patrí veľká vďaka za angažovanosť. Musíme si aj my stále uvedomovať, aké dôležité je toto spojenectvo, aké dôležité je naše mesto v spomienkach na hrôzy vojen i hrdinstvo jednotlivých mužov a žien, ktorí padli v boji za slobodu,“ povedal.
Rybníček tiež uviedol, že po toľkých rokoch smrť už len nerozdeľuje, ale aj spája, keďže na tomto miest sú pochovaní ľudia z Rumunska, Maďarska, Srbska, Poľska, Slovinska, Chorvátska, ale aj Ruska.
„Leží tu mnoho vzácnych ľudí z rôznych štátov s ktorými sme dnes ako Slovenská republika v spojenectve v Európskej únii. Spája nás s nimi spoločná história a spomienky,“ podotkol.

Hoci samospráva dokončila obnovu tohto miesta, v jeho revitalizácii budú pokračovať i naďalej.
„Na tento cintorín chodia desať-tisíce ľudí ročne a prejdú sa aj týmto miestom. Najmä deti sa vždy pýtajú, kto tu leží, čo sú to za hroby. Našou povinnosťou je im vysvetliť, prečo tu tie hroby sú a prečo sa o ne treba starať. Nedovoľme, aby sa už niečo také v budúcnosti opakovalo a robme všetko preto, aby sme mier uchovali dialógom, diskusiou a vzájomným rešpektom,“ uzavrel primátor.