TRENČÍN. Centrum Trenčína momentálne žije turistickým ruchom aj stavebnými prácami. Jedným z najnavštevovanejších miest je Štúrovo námestie – menší, no historicky výnimočný priestor. Kedysi bolo mimo mestských hradieb, dnes patrí do samotného srdca mesta. Zažilo obliehania, trhy, náboženské napätie aj politické prejavy. Pod jeho dlažbou stále odpočívajú dávni obyvatelia Trenčína. Štúrovo námestie v Trenčíne patrí medzi najvýznamnejšie historické lokality v centre. Jeho vznik úzko súvisí s rozvojom mesta.
„Námestie má trojuholníkový tvar, respektíve tvar gréckeho písmena delta. Svojím spôsobom patrí medzi unikáty, pretože takýchto námestí na Slovensku nie je veľa,“ hovorí zástupca riaditeľa Trenčianskeho múzea Tomáš Michalík.
Obloha v podchode. V Trenčíne chystajú zážitok v priestore, ktorému sa ľudia radšej vyhýbali Čítajte Svet za hradbami
Námestie vzniklo mimo pôvodných hradieb, blízko mestskej veže a historického jadra. Jeho prvá známa podoba sa zachovala na najstaršej vedute Trenčína, umeleckej panoráme mesta z druhej polovice 16. storočia.
„V tom čase námestie ešte nemalo meno a tvorilo súčasť predmestia, oblasti extra muros (mimo hradieb). Pre stredovekého človeka sa totiž za mesto považovalo len to územie, ktoré bolo obohnané hradbami. Už v danej dobe sa tam nachádzali jednoduché, spravidla jednopodlažné domy, ktoré neskôr nachádzame aj na obraze Filipa Baszlera z roku 1853,“ opisuje Tomáš Michalík.
Z trhoviska sa stalo centrum diania
Námestie sa objavilo na viacerých historických mapách, ktoré ukazujú, ako sa počas storočí menilo a pretváralo. Svoj základný urbanistický rámec však dostalo už v 16. až 17. storočí. Zároveň sa menili aj jeho názvy. Tie väčšinou odrážali funkcie, ktoré plocha v danej dobe mala.
V polovici 19. storočia to bol Fruchtplatz alebo tiež Gabonatér – Obilný trh, keďže práve tam sa konali výročné jarmoky a trhy, na ktorých sa predávalo obilie, ako aj hovädzí dobytok. Koncom 19. storočia sa názov zmenil na Ilešháziho námestie (Illésházy-tér) a od 1919 už nesie súčasné meno, ktoré odkazuje na rod Štúrovcov. Viacerí predkovia kodifikátora spisovnej slovenčiny pochádzali práve z Trenčína a jeho okolia. Na miestnom evanjelickom cintoríne je navyše pochovaná aj jeho matka.
Náboženské napätie zanechalo stopy pod zemou
Náboženské napätie medzi katolíkmi a evanjelikmi nebolo v minulosti výnimočné. Výrazne sa podpísalo aj na využívaní verejných priestorov. Plocha dnešného Štúrovho námestia neslúžila len ako trhovisko.
