Má len 24 rokov a na svojom konte prvý let dopravným lietadlom. Pôvodne mal byť lekár, osud to napokon zariadil inak a priviedol SAMUELA FABIANA z Trenčianskych Stankoviec k lietadlám. Spočiatku k malým, neskôr k obrom prepravujúcim takmer 190 pasažierov. O tŕnistej ceste k oblakom plnej odriekania, učenia sa, zvládania nevoľností, no napokon obrovskej radosti a splnených snoch sme sa podrobne rozprávali v rozhovore.
Ako sa zrodila myšlienka stať sa dopravným pilotom?
Pôvodne som mal byť doktor, mal som ísť na medicínu a chodil som aj na prípravný kurz. Osud to ale zariadil tak, že som napokon skončil na Leteckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. Medicína padla z dôvodu, že som okrem elektronickej prihlášky neposlal papierovú a preto ma nezavolali na prijímačky. Hlásil som sa aj do armády, tam som ale nespravil psychotesty. Neskôr mi zavolali z Košíc s tým, či nemám záujem stať sa civilným pilotom. Vznikol ale problém v podobe 60-tisíc eur, ktoré sme ako rodina nevedeli dať dokopy. Ponúkli mi preto náhradu – štúdium riadenia letovej prevádzky zakončenú bakalárskym titulom, na ktoré som nadviazal dvojročným štúdiom manažmentu leteckej dopravy. Promoval som tento rok.
Počas štúdia ste sa súčasne pripravovali na dráhu pilota. Ako sa to skĺbili?
Ak má človek čas, peniaze a nemusí chodiť do školy alebo práce, dá sa to stihnúť za tri roky, keď sa učí každý deň. Mne sa to od momentu, ako som vôbec prvýkrát sedel v lietadle, po prvý let dopravného pilota podarilo za necelé štyri roky. Už keď som odišiel do Košíc študovať, ťahalo ma to do kokpitu, pritom som v ňom dovtedy nikdy nesedel, dokonca ani v lietadle, pretože na dovolenky sme chodili iba autom. Hlavu som mal nastavenú tak, že sa stanem pilotom, aj keď ma rodičia od tej myšlienky odrádzali. Na jednej strane z dôvodu, že od detstva som sa dokázal pre niečo rýchlo nadchnúť a potom ma to opustilo, a rovnako aj pre vysoké náklady. Zlom nastal po maturite, keď som začal brigádovať v jednej firme, ktorej majiteľ sa dozvedel, že rovnako ako on, aj ja si chcem spraviť licenciu pilota. Začal som si robiť licenciu súkromného pilota v leteckej škole v Trenčíne, no už od prvého letu som mal problémy.
Aké?
Strašne mi bývalo zle. Po prvom krátkom lete som musel pristáť, následne som asi polhodinu zvracal. Myslel som si, že je to kvôli strave, ale ono sa to nezlepšovalo. Po štvrtom alebo piatom lete som inštruktorovi povedal, že to asi zabalím, veď mi je stále zle, nič z toho nemám a nerobí mi to ani radosť. On ma povzbudzoval a hovoril, že čím viac budem lietať, tým to bude lepšie. Problémy trvali až do prvého sólo letu a odvtedy sa to vrátilo len vtedy, keď som nelietal dlhší čas. Asi nik by neveril, že s takým štartom sa napokon stanem dopravným pilotom.
Bol dôvodom nevoľnosti stres?
To doteraz neviem. Inštruktori hovorili, že mám problém s vnútorným uchom, pričom bežný človek nie je zvyknutý vnímať okolo seba 3D priestor, ale len 2D, to mohol byť problém. Vyšetrenie ale nepreukázalo nič. Skôr si myslím, že som si pri letoch od seba strašne veľa sľuboval a inštruktorom som chcel ukázať, že všetko ovládam a nie som lajdák.
V článku sa dočítate:
- či vnímajú piloti potlesk cestujúcich,
- ktoré úseky letu sú najviac nebezpečné,
- či jestvujú v Európe letiská, z ktorých majú piloti rešpekt,
- kedy piloti zapínajú funkciu autopilota a čo počas letu robia,
- či má pred letom nejaký rituál.
Napriek zdravotným problémom ste dokončili licenciu súkromného pilota. Čo nasledovalo?
Síce som mohol lietať s lietadlami do 5,7 tony, no taká licencia vystačí napríklad na vyhliadkové lety po Slovensku, čo považujem skôr za hobby alebo šport. Rozhodnutie profesionalizovať sa prišlo po brigáde na amsterdamskom letisku v roku 2022. Tam sme mali na starosti naloženie a vyloženie veľkých nákladných lietadiel. Pošťastilo sa mi, že som mal za úlohu odbavenie lietadiel ako Boeing 747 alebo Boeing 777. Mal som tak možnosť pozrieť sa do kokpitu, porozprávať sa s pilotmi. Bola to skvelá skúsenosť, po ktorej som sa definitívne rozhodol o budúcej kariére. Po návrate na jeseň toho roku naši videli, že som o tom presvedčený a povedali, že si vezmú úver, aby sme mali k dispozícii peniaze na výcvik. Absolvoval som preto zdravotnú prehliadku a od októbra 2022 som začal robiť teóriu dopravného pilota.
Z čoho pozostáva?
Z 13 predmetov, všetky sú v angličtine, databáza má asi okolo 20-tisíc otázok. Začína to kurzom s prednáškami, nasledujú skúšky na dopravnom úrade. Človek musí ovládať znalosti z meteorológie, základov letu, leteckého práva, motorových výkonov, navigácie a mnohého iného. Ja som sa učil minimálne šesť hodín denne bez ohľadu na to, či bolo leto, sviatok, zima, narodeniny. Všetok čas som obetoval učeniu, preto som to celé zvládol za asi rok a pol. Keď som skúšky dokončil vo februári 2024, povedali mi, že som bol jeden z najrýchlejších. Popri tom bolo nutné si nalietať hodiny potrebné na pokračovanie vo výcviku po absolvovaní tejto teórie. To sa mi podarilo nalietať väčšinu hodín pre jedného súkromníka v Tatrách, kde som lietal vyhliadky pre širokú verejnosť nad Tatrami a okolí. Po absolvovaní teórie som mal pripravené peniaze z úveru a mohol tak ísť opäť do trenčianskej leteckej školy. Odlietal som všetko potrebné a získal licenciu dopravného pilota. Následne som rozposlal do asi 20 leteckých spoločností žiadosť o zamestnanie, ozvali sa mi zo štyroch alebo piatich, vrátane súčasného zamestnávateľa.

Pre koho lietate?
1. októbra 2024 ma prijali do slovenskej leteckej spoločnosti, ktorá prevádzkuje takzvané ACMI lety. V praxi to znamená, že iné letecké spoločnosti si od nás prenajímajú lietadlá, vrátane posádky, ale aj iných služieb. Po nástupe som absolvoval simulátory v Bulharsku a Česku, kde som si vyskúšal všetky situácie, ktorých sa cestujúci lietadlami boja azda najviac. Napríklad požiar na palube lietadla, pristátie na vode, bomba na palube, vysadenie motora či nasatie vtáka do motorového priestoru. Neskôr na bratislavskom letisku to už boli takzvané okruhy, kde sme lietali už na reálnom Boeingu 737 a trénovali sme si pristátia a vzlety.
Kedy ste absolvovali prvý let s cestujúcimi?
22. Júna, bolo to z Katovíc do Antalye.
Užili ste si ho?
Bolo to asi ako prvá jazda v aute, naraz toho bolo na človeka veľa. Svojou časťou k tomu prispel aj inštruktor, ktorý razil teóriu, aby som mal počas letu úlohy oboch pilotov na starosti len ja. Prvý bežne pilotuje a druhý sleduje, či všetko robí tak, ako má a do toho rieši komunikáciu. Ľudia napokon tlieskali, takže asi to dopadlo dobre.
Vnímajú piloti potlesk cestujúcich?