TRENČÍN/NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Keď v zime roku 2007 pristál na letisku vo Viedni, netušil, že z krátkej zastávky v neznámej krajine sa stane celoživotné puto. Aldo Omar Baéz, neúnavný defenzívny stredopoliar z Buenos Aires, sa stal ikonou slovenských ihrísk.
Dnes, po vyše pätnástich rokoch na našich trávnikoch, posilnil štvrtoligový AFC Nové Mesto nad Váhom. A hoci má za sebou stovky zápasov, stále cíti chuť pomáhať – ako hráč, mentor aj človek.
Z ulice priamo do Európy
Futbalový príbeh Alda Baéza sa začal v skromných pomeroch hlavného mesta Argentíny. Vyrastal v časti, kde futbal nebol len hrou, ale únikom z reality.
Hrávalo sa s čímkoľvek, kdekoľvek, od rána do večera. Pravidlá boli jednoduché. Žiadne fauly, žiadni rozhodcovia. Kto padol, musel vstať. „Na ulici nebolo výhovoriek. Naučil som sa, že tvrdosť a húževnatosť sú základ,“ spomínal pred štyrmi rokmi.

Prvým profesionálnym klubom bol Ferro Carril Oeste, kde si ho všimol holandský podnikateľ Tschen La Ling. V tom čase už vlastnil AS Trenčín a hľadal talenty, ktoré by dokázali uspieť v Európe. Baéz spolu s ďalším mladíkom Davidom Depetrisom dostal ponuku presunúť sa najskôr do Holandska, odkiaľ viedla ich cesta do neznámeho Trenčína.
Prvé dotyky so Slovenskom
Po príchode do Trenčína ho čakal kultúrny šok – z letnej Argentíny do mrazivej zimy. „Nikdy predtým som nevidel sneh. V ten deň som ho prvýkrát držal v ruke,“ hovoril s úsmevom. Slovenský jazyk mu bol úplne cudzí, ale klub na tom trval. „Tréner Hodál nám dal na papieri desať slov. Povedal, že ak sa ich nenaučíme, nehráme. Tak sme sa učili.“
Adaptácia bola rýchla. Baéz sa ukázal ako disciplinovaný a neúnavný pracant. V strede poľa robil čiernu robotu, odoberal lopty, zvádzal tvrdé súboje, vypomáhal v obrane. Fanúšikovia si ho zamilovali, rozhodcovia o niečo menej. „Niekedy som dostal žltú kartu ešte pred prvým faulom. Asi si mysleli, že to inak nejde,“ hovorí s iróniou.
Symbol AS Trenčín
V Trenčíne strávil takmer osem rokov. Bol súčasťou mužstva, ktoré sa krok po kroku dostávalo medzi elitu slovenského futbalu. Hral po boku hráčov ako Kleščík, Štefánik, Ramon alebo Depetris. Hoci s klubom nezískal titul, jeho prínos bol nespochybniteľný.

„V jednej sezóne sme boli blízko, ale titul prišiel až potom, keď som odišiel do Slavie. Napriek tomu cítim, že som bol súčasťou niečoho výnimočného,“ hodnotil svoje pôsobenie v klube.
Fanúšikovia na neho nezabudli. Jeho meno sa dodnes spomína s úctou. Nie pre góly, ale pre poctivú robotu a vernosť. Niektorí ho považujú za najikonickejšieho cudzieho hráča, ktorý kedy v AS Trenčín pôsobil.
Skúsenosti zo Slovenska aj Česka
Po odchode z Trenčína pôsobil krátko v pražskej Slavii, neskôr hral v Spartaku Trnava, Podbrezovej, Seredi a Šamoríne. V každom klube bol známy ako hráč, ktorý ide naplno v každom zápase aj na každom tréningu. „Vždy som veril, že ak človek pracuje poctivo, odmení sa mu to. Aj keď nie hneď,“ tvrdí.
Jeho kariéra nebola bez problémov. Okrem zranení čelil aj predsudkom. „Najhoršie bolo, keď som počul rasistické poznámky. Nie od hráčov, ale od trénerov. To bolo sklamanie. Hráčov môžeme chápať ako emotívnych, ale tréner má byť vzor,“ dodal otvorene.
Doma v Trenčíne
Baéz však neostával len pri futbale. V Trenčíne si našiel lásku. Slovenskú manželku Katku. Spolu vychovávajú štyri deti.
„Slovensko je dnes môj domov. Deti tu chodia do školy, rozprávajú po slovensky. Ja sám sa snažím hovoriť čo najlepšie,“ tvrdí. Hoci priznáva, že na začiatku bola slovenčina tvrdý oriešok, dnes sa ňou dorozumie bez problémov. Dokonca občas opravuje iných.
S kamarátmi z bývalého tímu sa pravidelne stretáva, a to nielen na zápasoch. „Udržiavame kontakt. Vzťahy, ktoré sme si vybudovali, sú pevnejšie ako výsledky,“ hovorí.

Nová výzva v Novom Meste
Vo veku 36 rokov prichádza Baéz do AFC Nové Mesto nad Váhom. Klub si od neho sľubuje nielen kvalitu na ihrisku, ale aj skúsenosti, ktoré môžu mladším hráčom pomôcť v raste.
Jeho rola by mohla presiahnuť rámec bežného hráča. Má prirodzenú autoritu a skúsenosti zo stoviek profesionálnych zápasov.
Aldo Baéz nepatrí medzi hráčov, ktorí zbierali tituly alebo lámali rekordy. No jeho príbeh je silný inak – je príbehom skromného chlapca z Južnej Ameriky, ktorý sa cez tvrdú prácu dostal až do sŕdc slovenských fanúšikov. Nikdy nepotreboval veľa slov, nikdy sa nestaval do centra pozornosti. Hovoril za neho výkon, oddanosť a charakter.
„Nie som hviezda. Som len futbalista, ktorý mal šťastie, že robí to, čo miluje. A že našiel domov ďaleko od miesta, kde sa narodil,“ povedal.