Keď v roku 1981 v kultúrnom dome v Novom Meste nad Váhom zorganizoval svoju prvú výstavu kresleného humoru, netušil, že o rok nato položí základy podujatia, ktoré bude pretrvávať viac než štyridsať rokov. Spolu s novinárom Jozefom Tinkom odštartovali súťažnú prehliadku kresleného humoru s názvom Novomestský osteň, ktorá sa z česko-slovenskej platformy postupne rozrástla až na medzinárodnú súťaž. Dnes sa jej zúčastňujú desiatky autorov z celého sveta – od Ameriky po vzdialenú Áziu.
Za všetkým stojí neúnavný organizátor, karikaturista, dizajnér, kresliar a výtvarník VLADIMÍR PAVLÍK, ktorý kresleným humorom nielen žije, ale ho aj udržiava pri živote.
V rozhovore sme sa rozprávali o začiatkoch, zmenách po rozdelení republiky, výzvach súčasnosti, aj o tom, čo si samotný riaditeľ súťaže predstavuje pod tohtoročnou témou Ostňa, ktorou je ‘prebúdzanie zvedavosti.‘ Práve to je hlavným sloganom Európskeho hlavné mesta kultúry Trenčín 2026, ktoré 23. ročník bienále kresleného humoru a satiry podporilo.

Ako vznikol Novomestský osteň?
Prvú výstavu kresleného humoru som zorganizoval s novinárom Jozefom Tinkom v Novom Meste nad Váhom v roku 1981. Povedali sme, že by to po prvom ročníku malo nejako pokračovať, tak sme spravili už nasledujúci rok československú prehliadku kresleného humoru.
Ja som sa vtedy dostal v Bratislave k rôznym časopisom, jeden z nich bol z Juhoslávie a volal sa Osteň, zachytil som, že sa v Juhoslávii koná aj medzinárodná súťaž a povedal si, že tú našu nazvime Novomestský osteň. Prvý ročník v roku 1982 bol s účasťou asi 30 karikaturistov, pokračovali sme tak ešte ďalšie dva roky. Pre nás ako amatérov to bolo popri práci náročné organizovať, tak sme sa po troch rokov rozhodli prejsť na bienále a trvá to dodnes. Najprv tomu niekto neveril, lebo v Novom Meste nebola výstavná miestnosť. Požičiavať sme si museli aj panely z novomestských kasární, tie sme na káre doviezli do kultúraku a spravili výstavu.
Keď mesto videlo, že to funguje, začali nám pomáhať a mohli sme tak aj vylepšiť ceny, začali sme vydávať aj katalógy. Vznikli sme ako prvý festival prehliadky kresleného humoru v Československu, neskôr pribudli ďalšie.
V článku sa dočítate:
- čo nesmie obsahovať prihlásená kresba,
- kam ďalej by sa súťaž dala posunúť,
- čo Vladimír Pavlík odporúča mladým, začínajúcim autorom,
- ktorý z množstva svojich úspechov si cení najviac.
Zmenilo sa niečo po Nežnej revolúcii?
Začali ubúdať autori, pretože zanikali časopisy ako Roháč, Dikobraz a iné, nemali sa jednoducho kde prezentovať. Opadlo také to prvotné nadšenie a aj keď tí stabilní autori tvorili, noví k ním nepribúdali.
Taká je situácia aj dnes, keď mladí autori nemajú kde publikovať. Nemajú sa od koho učiť a profesionalita sa akoby vyparila. Začali tak vo veľkom vznikať kresby, ktoré nemali s humorom nič spoločné. Priestor dostáva skôr politická satira a aj tá má životnosť len pár dní. Jednoducho, preč je tá doba, keď noviny a časopisy vyčlenili poslednú alebo predposlednú stranu na kreslený humor. Namiesto neho je tam inzerát.

Ako na úbytok autorov reagovali?
Zhruba päť ročníkov dozadu prišlo k rozhodnutiu, že z československej súťaže sa rozšírime na medzinárodnú. Pri tej príležitosti som využil svoje kontakty a kamarátov a oslovil som ich, nech posunú informáciu, že sa otvárame svetu. Ono ani nič iné nezostávalo, keď tu zostalo päť či sedem domácich autorov, ktorí sa do súťaže zapájali. Týmto sa počet súťažiacich zvýšil o ďalších 50 či 60 zo sveta a sme za to radi. Do súťaže nám diela posiela veľa umelcov z Turecka, Iránu, Brazílie, no aktívne sú aj európske štáty. Pochopiteľne, súťaž je atraktívnejšia tým, aká je prvá cena. Napríklad v Turecku pri účasti 500 autorov to môže byť aj 5 000 dolárov.
Témou tohto ročníka je prebúdzanie zvedavosti. Čo zahŕňa tak široká téma?
Je to slogan Európskeho hlavného mesta kultúry Trenčín 2026, pričom sa budeme snažiť dbať na to, aby kresba mala v sebe zakomponovanú tému zvedavosti. Je pravdou, že je to obrovská téma a my musíme vybrať tie diela, ktoré majú myšlienkovú hodnotu.
Ak by ste sa vy prihlásili s kresbou. Čo by na nej bolo?
Zaujímavým objektom je určite vesmír, stále sa tam niečo deje, prebúdza to vo mne zvedavosť. Už dnes mám pripravených niekoľko kresieb, ktoré by som tam asi vedel zaradiť. Napríklad takú, kde upratovačka pozerá cez kľúčovú dierku a je zvedavá, čo sa deje za dverami, a vedľa nej pritom sedí astronóm, ktorý hľadí na vesmír. Zvedavosť je ale individuálna a musíme nájsť autorov, ktorí ju do kresby vložia.

Čo by súťažné dielo nemalo obsahovať?
Nesmie tam byť žiadny text a nesmie to byť karikatúra. Chceme perfektnú kresbu a presnú myšlienku na zadanú tému. Neakceptujeme ani tvorbu vytvorenú umelou inteligenciou.
Dokedy môžu ľudia zasielať svoje súťažné diela a koľko vám ich selekcia potrvá?
Uzávierka je 30. júna s tým, že predispozície súťaže ľudia nájdu na webe galeriahumoru.sk. Súťaž je otvorená pre kohokoľvek nad 18 rokov. Päťčlenná porota sa stretne v polovici júla a spraví základnú selekciu. Pri nej vylúčime diela, ktoré nespĺňajú podmienky. Následne rozložíme v kultúrnom dome dlhé stoly a vyložíme tam ostávajúce kresby a každý z nás si vyberie tie, ktoré ho zaujali najviac. A z tých vybraných sa vyberú tie, ktoré dostanú ceny. Prvé miesto získa 1000 eur, druhé 500 a tretie 300 eur. Vecné a finančné ceny odovzdáme pri slávnostnej vernisáži výstavy Novomestský osteň 19. septembra.
Súťaž píše svoj príbeh vyše 40 rokov. Ste hrdý, že je tak dlho živá a produkuje úsmevy a záujem aj za hranicami?
Som veľmi rád, že sa to udržalo, vždy som za to bojoval. Už keď sa počet domácich autorov začal znižovať, hovorím si – musíme Osteň udržať a prišlo k tomu rozhodnutiu otvoriť dvere autorom zo zahraničia. Podarilo sa to, súťaž to oživilo a má medzinárodný význam. Mňa samotného to baví neskutočne. Kreslím dennodenne.
Vidíte nejakú možnosť, kam ďalej je možné súťaž posunúť?
Veril som, že sa nájde niekto, kto bude mať kreslený humor viac rád ako ja, no zatiaľ sa taký nenašiel (úsmev). Myslel som, že sa nájde niekto, kto to bude chcieť trošku rozvinúť, napríklad po vzore Kremnických gagov. Teda že okrem súťaže a vernisáže tu bude napríklad festival s malými divadielkami či nejakými zábavnými koncertmi, nestalo sa tak. Proste nejako rozšíriť tú paletu a zaujať ľudí.
V Novom Meste sa kráča len po tých zaužívaných chodníčkoch, pričom potenciál tam je asi väčší. Som však rád, že v rámci kresleného humoru je naša súťaž na Slovensku, čo sa týka kvality autorov, najlepšia. Treba spomenúť aj Galériu kresleného humoru, ktorá je jediná svojho druhu v Československu, za ktorej vznik treba poďakovať aj bývalému primátorovi.

Ako je to s výberom tém na jednotlivé ročníky? Reflektujú dianie vo svete?
Taký je môj ciel. Ono kreslený humor, ako aj myšlienky a témy zostávajú rovnaké – životné prostredie, vojna, mier, tie sa opakujú, no potom sú tu špecifické témy ako počasie, voda, sucho, ktoré sa nás dotýkajú čoraz viac. Chceme sa preto držať tém, ktoré sa týkajú celého sveta. Chceme byť aktuálni, ale nie v zmysle, že súťažiacim dáme tvoriť na tému medvede na Slovensku, o ktorej ľudia v Číne nevedia naozaj nič.
Očakávate vďaka podpore Trenčín 2026 väčší záujem autorov?
Odhadujem, že prídu príspevky od 120 až 150 autorov. Zároveň verím, že vďaka ich podpore sa o našej súťaži dozvedia ľudia v Trenčíne, no aj v samotnom Novom Meste nad Váhom. Na to, že máme asi 20-tisíc obyvateľov, na vernisáž príde možno sto ľudí. Dúfam, že vďaka projektu Európskeho hlavného mesta kultúry sa Novomestský dostane do povedomia širokého spektra ľudí vrátane tých, ktorí sa o humor nezaujímajú.