TRENČÍN. Vstupnou bránou na Mierové námestie v Trenčíne je Mestská veža. V minulosti niesla názov Dolná brána, získala aj prívlastok turecká. Postavili ju ako súčasť mestského opevnenia.
Okrem výšky zaujme vzácnym lomeným gotickým oblúkom, malými okienkami či nápisom, ktorý sa dodnes zachoval. Hlása stredoveké motto Trenčína: „Ak Pán nechráni mesto, márne bdie ten, kto ho stráži.“
Mestská veža je prístupná turistom od mája do septembra a v čase konania vianočných trhov.
Budova starej radnice, na prízemí bol obchod s klobúkmi E. Blaschke na pohľadnici v období od roku 1899 do 1911. Vedľa Mestská veža. (zdroj: foto: archív Milana Vrbu)Pôvodne bola dvojpodlažná
Mestská veža bola jedna z dvoch brán, ktoré v minulosti viedli do Trenčína. Keď sa v roku 1412 stalo slobodným kráľovským mestom, jednou z výsad bola možnosť postaviť hradby. Tie obkolesovali historické centrum a chránili ho od útokov nepriateľov a čiastočne aj pred povodňami.
Centrum v tom čase tvorilo Mierové námestie, Farská a Matúšova ulica a okolie farského kostola. Do priestoru viedli dve brány, z ktorých sa zachovala len Dolná, dnes známa ako Mestská veža.
Pôvodne bola dvojpodlažná, postavená na štvorcovom základe, neskôr ju prestavali, zvýšili a zosilnili vybudovaním polkruhového barbakanu s menšou predsunutou baštou, do ktorého sa vstupovalo padacím mostom. Vežu nadstavili do osembokého pôdorysu na dnešných šesť podlaží.
„Vežu postavili začiatkom 15. storočia a vyzerá akoby bola postavená z dvoch častí. Lenže po tom, ako sa zlepšovali zbrane a bolo treba lepšie chrániť mesto a od polovice 16. storočia a najmä v 17. storočí hrozilo nebezpečenstvo vpádu Turkov, bola potreba vtedy mestskú bránu opevniť lepšie,“ vysvetlila turistická sprievodkyňa Zuzana Novodvorská. To prišlo po veľkom požiari, ktorý zachvátil hrad aj mesto ležiace pod ním v roku 1528. Stalo sa tak po dvojmesačnom obliehaní nemeckým generálom Kacianerom, ktorý vtedy hrad zapálil horiacimi strelami. Požiar sa rozšíril na farský kostol až do mesta a poškodil hradby. Tie bolo spolu s vyhorenou vežou potrebné obnoviť.
Považská hradná cesta ponúka na siedmich hradoch sedem rytierskych cností Čítajte „Preto pred Mestskú vežu postavili barbakan, to bolo také predbránie. Pred samotnou vežou bola ešte menšia veža, pred ňou bola ešte priekopa a cez ňu viedol padací most. Toto bolo jediná prístupová cesta do mesta od juhu, a keďže z toho smeru hrozilo turecké nebezpečenstvo, bolo ho potrebné dobre opevniť. Samotné predbránie malo zalomený tvar, a ten kopíruje aj súčasná Sládkovičova ulica,“ opísala Novodvorská.
Nebezpečenstvo od Turkov hrozilo od polovice 16. storočia po porážke uhorského vojska v Bitke pri Moháči v roku 1526.
„Na prelome 16. a 17. storočia už aj sem, do okolia Trenčína, prichádzajú Turci. V roku 1663 prišli až k mestu, kde vypálili jeho južné predmestie. Zahynulo okolo 300 ľudí a veľa ľudí zobrali do zajatia. Preto bolo veľmi potrebné, aby veža existovala a chránila mesto a jeho obyvateľov,“ doplnila Novodvorská s tým, že na začiatku 17. storočiu vežu obnovili a získala ďalšie podlažia.
Nápis na veži. (zdroj: Erik Stopka)Gotika je v Trenčíne vzácna
Premeny budovy reflektovali obdobie, kedy vznikali. Jednou z vecí, ktoré stoja za povšimnutie, sú malé okienka na dvoch podlažiach. Tie podľa Zuzany Novodvorskej odzrkadľujú, že stavba nemala obytnú funkciu, ale obrannú.
„Sú naozaj veľmi malinké a slúžili iba na to, aby obrancovia mohli cez ne zamieriť a v prípade potreby vystreliť. Z vnútornej strany sú pritom veľmi široké a postupne sa zužujú do malinkého priezoru.“
Na najvyššom podlaží veže sa pôvodne nachádzal renesančný hodinový stroj zo 16. storočia. V roku 1934 ho vystriedali elektrické vežové hodiny. Tie sú vo veži stále ako výstavný exponát, hodinový stroj zas môžu obdivovať návštevníci v neďalekom Katovom dome. Pre dnešnú uponáhľanú dobu bolo netradičné aj to, že pôvodné hodinové stroje mali hodinovú ručičku väčšiu ako minútovú. A to z dôvodu, že v minulosti bol podstatný údaj o hodinách, a nie až tak o minútach.
Poslednou veľkou rekonštrukciou prešla veža v rokoch 1933 a 1934. Počas nej odhalili aj nápis, ktorý je dodnes v zachovanom stave a v latinčine hlása stredoveké motto Trenčína: Ak Boh nechráni mesto, zbytočne bdie jeho strážca.
Architekt Július Bruna na pamiatke z 15. storočia vyzdvihol viacero zaujímavých momentov, jedným z nich je gotický oblúk.
Architekt Július Bruna pred Mestskou vežou s gotický oblúkom. (zdroj: Erik Stopka)„V Trenčíne máme z gotiky toho veľmi málo zachovaného, svetlou výnimkou je tento oblúk a Karner sv. Michala. Samotná veža je unikátna aj v tom, že nebola dotknutá nejakými modernizačnými opatreniami, jedine, že došlo k jej prepojeniu s mestským úradom. Nešlo ale o nejaký zásah, skôr dostala novú funkciu,“ skonštatoval. Zo zaujímavostí spomenul aj náznak padacej mreže, ktorá bola vo veži zasunutá, či náznak otvoru na fasáde.
