Herca, moderátora a speváka Petra Luptáka pozná množstvo detí a ich rodičov najmä vďaka obľúbenej televíznej postavičke s originálnym menom Hugo Sníček. Pre malých priaznivcov, ktorých zabával na novomestskom Námestí slobody počas Dní mesta 6. júna 2025, naspieval aj viacero hudobných albumov, ktoré pobavia i poučia.
Príbehy Huga Sníčka si čítajú aj v knižnej podobe.
My vám však Petra Luptáka predstavíme úplne z iného uhla pohľadu. Má totiž mimoriadne netradičnú prácu.
Na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika pôsobí už niekoľko rokov v biologickej ochrane letiska a doslova plaší vtáky, ktoré by mohli mať v prípade stretu s lietadlom pre pasažierov i posádku lietadla vážne následky.
Peter Lupták nám rozprával o svojej práci, ktorej cieľom je pri odlete a pristávaní lietadiel zamedziť zrážke s divožijúcimi vtákmi.
Niekoľkokrát denne počas svojej služby obchádza areál letiska a viacerými spôsobmi plaší operence, ktoré sú potencionálnou hrozbou pre každé veľké i malé lietadlo. Nečakaný stret lietadla s vtákom môže spôsobiť rôzne problémy, od menších poškodení až po núdzové pristátie.
Ako sa dá dostať k netradičnému povolaniu plašiča vtákov v biologickej ochrane letiska?
Odmalička som bol vedený ku vzťahu k zvieratám. Mal som veľmi rád dinosaury, ale s tými mi to nevyšlo, lebo som ich už nestihol.

Od mojich siedmich – ôsmich rokov ma začali fascinovať dravce. Dostal som sa aj do sokoliarskeho tábora, ktorý organizoval známy sokoliar Pavel Michal v Štiavnických Baniach. S nimi som spolupracoval a začal aj chodiť na vystúpenia.
Potom som už mal aj vlastného dravca. Lenže prišla vysoká škola. Dostal som sa na Vysokú školu múzických umení a času veľa nebolo. Preto prišla aj pauza od sokoliarstva. Hrával som externe pre deti v divadlách, ale do toho sa objavila korona.
Pandemická situácia spojená s vírusom covid-19 rozhodla o vašom novom a ďalšom povolaní?
V divadlách sa všetko stoplo a ja som hľadal, kde by som mohol čosi robiť. Ideálne niečo také, čo by ma bavilo. Práve vtedy sa uvoľnilo miesto pracovníka biologickej ochrany na bratislavskom letisku.
Biologická ochrana sa využíva predovšetkým na letiskách, ale aj pri ochrane ovocných sadov či vzácnych kultúrnych pamiatok.

Váš sokoliarsky koníček bol pri vstupe do nového povolania určite veľkou výhodou.
Áno, samozrejme. Človek, keď chce pracovať na takomto oddelení na letisku v Bratislave, musí spĺňať niekoľko podmienok. Jednou z hlavných je členstvo v Poľovníckej komore a členstvo v Slovenskom klube sokoliarov. V súčasnosti na našom oddelení biologickej ochrany na bratislavskom letisku pôsobíme štyria.
Vtáky sú hrozbou leteckej dopravy. Existuje viacero spôsobov, ktorými sa plašia. Jedným z nich je bioakustika šírená zvukmi z reproduktorov. Priblížte nám tento spôsob bližšie.
Na našom vozidle máme primontované reproduktory, cez ktoré púšťame zvuky. Zvuky vyberáme podľa toho, aký konkrétny druh vtáctva ideme plašiť. Podľa vtáka vieme, aký druh zvuku na neho platí.
Keď chceme plašiť čajky, tak pustíme škrekot, ktorý sme si sami nahrávali. Je to škrekot čajky, ktorá ostatné čajky varuje pred nebezpečenstvom. Na lastovičky zasa platí volanie sokola lastovičiara, ktorý je ich hlavný predátor. Ten ich často loví. Bioakustiku vždy kombinujeme s reálnym nebezpečenstvom.