Nevyžiadané poznámky smerom k ženám, ktoré sa týkajú tehotenstva, sú v slovenskej spoločnosti hlboko zakorenené a ženy sa s nimi stretávajú bežne.
Upozornila na to psychologička TÁŇA KLEMPOVÁ s tým, že pre mnohé ženy je takéto správanie extrémne zraňujúce.
"Jedna moja pacientka chodí dlhodobo autobusom, konkrétnou linkou a šofér jej povedal, že by už bolo aj načase mať dieťa. Päť rokov robí možné aj nemožné, chodí po vyšetreniach, len aby to dieťa mala a zrazu ju okolie stavia do roviny, že prečo ho nemá, prečo nič nerobí. Takýchto rečí je veľa,“ povedala.
Domov opatrovateľských služieb v Trenčíne má nový výťah. V debarierizácii zariadenia budú pokračovať Čítajte V rozhovore okrem iného priblížila, ako na podobné poznámky adekvátne reagovať, ako komunikovať s rodinou frustráciu z nenaplnenej túžby po bábätku, ale i to, ako by sa k takejto žene malo správať jej blízke i vzdialené okolie.
S akými pacientkami sa stretávate najčastejšie?
Niektoré ženy aktívne vyhľadávam a chodím za nimi na oddelenie. Niektoré ženy prípadne vyhľadajú mňa. Sú to ženy napríklad s rizikovým tehotenstvom, ktoré u nás musia ležať. Potom sú to ženy, ktoré porodili predčasne, prípadne ich dieťatko musí byť liečené na jednotke intenzívnej starostlivosti, predĺžil sa im pobyt na pôrodnici.
U nich sa neskôr zvyšuje i riziko popôrodnej depresie, ktoré sa snažíme znížiť. Venujem sa i ženám, ktoré majú nejakú psychickú záťaž v anamnéze, v minulosti prekonali depresiu, alebo úzkosť, možno užívajú aj nejaké lieky. Sú to i pacientky, ktoré mali z nejakého dôvodu náročný pôrod, napríklad keď mali akútnu sekciu, s ktorou neboli zmierené. Radíme sem i pacientky, ktorým doposiaľ nič nebolo, ale javia sa u nich známky popôrodnej depresie a úzkosti.
V rozhovore sa taktiež dočítate
- Aké nevyžiadané poznámky ženy od okolia dostávajú,
- či môže byť zraňujúca aj dobre mienená rada,
- ako na podobné poznámky adekvátne reagovať,
- ako v tejto téme správne komunikovať s rodinou.
Venujem sa aj ženám, ktoré o dieťa prišli. Či už v rannom štádiu, v druhej polovici gravidity, alebo išlo o mimomaternicové tehotenstvo. Plus sú to aj ženy, ktoré musia, alebo sa rozhodli ukončiť tehotenstvo pre zdravotné indikácie, čo je na Slovensku možné do 24. týždňa tehotenstva.
Tieto ženy mali k dieťaťu často vytvorený vzťah a jeho strata v akomkoľvek štádiu je veľmi zraňujúca. Potom to sú aj ženy, ktoré dlhodobo nemôžu otehotnieť, často prichádzajú na laparoskopickú diagnostiku, kontroluje sa, či majú priechodné vajíčkovody a či ten systém funguje tak, ako by mal.
Venujete sa teda i ženám, ktoré majú problém otehotnieť a ťažko to znášajú.
Venujem, ale priznám sa, že spomedzi mojich aktuálnych klientok väčšina aspoň raz zažila tehotenstvo, ale skončilo priskoro. Mám aj také, ktorým sa vôbec nepodarilo otehotnieť, ale je ich momentálne menej.
Aké pocity najčastejšie trápia ženy, ktoré tento problém majú?
Je tam toho veľa. Jednak ide o to, že to ovplyvňuje vzťah ženy k jej telu. Pýta sa, prečo sa to nedarí. Či ona zlyháva, či to znamená, že niečo s ňou nie je v poriadku. Spochybňuje si fakt, či je dostatočne žena, odráža sa to na jej sebaláske, na tom, ako si váži samú seba v nejakej roli, v ktorej si seba predstavuje.
Častokrát, čím sa intenzívnejšie ženy snažia o tehotenstvo, tým ostatné aspekty ich života blednú. Druhá oblasť sú rady, ktoré prichádzajú z okolia. V ženách to často vzbudzuje pocit, že to je len na nich, že určite niekde robia chybu, že sa im nedarí otehotnieť. To sú také tie rôzne „múdre“ rady okolia, že sa má uvoľniť, ísť na dovolenku, nejesť sladké a podobne.
Z nášho pohľadu sú niektoré tieto rady iracionálne, iba niektoré majú v zásade racionálny základ, ako robenie si ovulačných testov, absolvovanie vyšetrenia a podobne. A aj keď sú niektoré informácie k veci, ale keď sa to napriek všetkému stále nedarí, tak sa z toho stáva klietka. Žena robí všetko, všetko dodržiava a aj tak nemôže otehotnieť. Vyvoláva to frustráciu, sklamanie, hnev na seba, okolie, alebo partnera. Slovo frustrácia to asi najviac vystihuje.
Potom samozrejme prichádza ešte kontakt so sociálnym okolím, čo je ďalšia veľká téma. Mnohé tieto pacientky sú v rovine, že vidia, ako ženy v jej okolí otehotnejú. Prebúdza sa v nich výberová pozornosť, majú pocit, že všetky ženy sú tehotné a majú deti. Je to pre ne veľmi zraňujúce, rovnako ako keď počujú príbehy o tom, že niekto dal do babyboxu dieťa, alebo že nejaká pani zo sídliska, ktorá fajčí, pije, je zas tehotná a ešte k tomu už jedno dieťa má v kočíku.
Veľakrát zažívame i to, že rodičia, starí rodičia a okolie majú pocit, že žena by v nejakom veku mala mať dieťa a tak je to správne. Z nejakého dôvodu majú pocit, že keď jej to budú pripomínať, tak niečo dosiahnu.
Napadla mi konkrétna situácia, ktorá sa podľa mňa deje bežne. Jedna moja pacientka chodí dlhodobo autobusom, konkrétnou linkou a šofér jej povedal, že by už bolo aj načase mať dieťa. Pre ňu je to extrémne zraňujúce. Čo je koho do toho.
Päť rokov robí možné aj nemožné, chodí po vyšetreniach, len aby to dieťa mala a zrazu ju okolie stavia do roviny, že prečo ho nemá, prečo nič nerobí. Takýchto rečí je veľa.
Aj dobre mienená rada môže byť ubližujúca?
