TRENČÍN. V polovici jarnej časti to vyzeralo, že sa futbalisti AS Trenčín bez problémov zachránia. Opak bol však pravdou. Mužstvo trénera Ivana Galáda nezvládlo niekoľko stretnutí a zlepšujúci sa Ružomberok ho v predposlednom kole odsunul na barážovú pozíciu. Súboje o zotrvanie v Niké lige Trenčania zvládli a medzi elitou sa predstavia aj o rok.
"Verejnosť zaujíma najmä to, či v tabuľke skončíme prví alebo poslední a na základe toho nás aj hodnotia. Nevnímajú, že máme 500 detí, 16 tímov, nový štadión, dve nové trávnaté ihriská, zlepšujúcu sa infraštruktúru, dlhoročné charitatívne a komunitné projekty, 120 zamestnancov a hlavne svoju históriu, hovorí generálny manažér AS Trenčín RÓBERT RYBNÍČEK.
Podľa jeho slov už podobnú sezónu dopustiť nechce a mužstvo by sa v dohľadnej dobe malo vrátiť na cestu, ako sa vybralo pred desiatimi rokmi.
AS Trenčín sa v barážovom dvojzápase proti ViOnu zachránil v Niké lige. Bolo by prípadné vypadnutie o level nižšie športovou katastrofou?
V prvom rade neskromne poviem, že vzhľadom na zloženie nášho kádra, sme v baráži ani nemali čo robiť. Na druhej strane, keď sme sa už do takejto situácie dostali, bolo jasným cieľom najvyššiu súťaž zachrániť. Ak by sme v nej nezotrvali, prežívali by sme problémy vo viacerých ohľadoch – ekonomické, divácke a rovnako aj v záležitostiach, ktoré máme v klube nastavené. V konečnom zúčtovaní sme vďační, že Niké liga v Trenčíne zostáva a dovolím si aj povedať, že si ju zaslúžime.
Futbalový superman trénuje dva tímy z vyšších súťaží a zároveň hrá najnižšiu ligu Čítajte Prežívali ste náročné chvíle?
Už sme podobnú situáciu zažili. Baráž sme raz odohrali a potom je tu rok 2008, keď sme prakticky hneď po príchode pána La Linga vypadli do druhej ligy. Takže stále máme na všetko spomienky a zároveň z toho aj skúsenosti. Z nich sme aj vychádzali a pripravovali sme sa na rôzne alternatívy. Vnútorne sme si však nepripúšťali negatívny scenár.
Hovoríte o tom, že vzhľadom na zloženie kádra, nemal AS Trenčín čo v baráži robiť. Prečo sa v nej však napokon ocitol?
Má to viacero faktorov. Stále sa dostávame z neľahkej situácie, ktorá vyplýva s budovaním štadióna, ktorá nás dlhodobo ťaží. Ide najmä o meškajúce platby faktúr, ktoré sú našou prioritou, aby sme ich dorovnali v čo najkratšom čase. Do značnej miery celá táto situácia vplýva na chod klubu a ľudí, ktorí v ňom pracujú a ktorí nám aj pri výstavbe štadióna v danom období veľmi pomohli.
Ďalším faktorom je, že sme si mysleli, že káder je veľmi slušne zložený aj zo starších hráčov, ktorí už majú čosi odohrané a rovnako i mladých odchovancov vlastnej akadémie, ktorí majú kariéry ešte len pred sebou. Verili sme vo vhodné skĺbenie vytvorenia tímovej partie, ktorá by bola schopná vytvoriť zdravý tím.
A tretím, azda najdôležitejším, je jednotnosť kabíny a realizačného tímu, ktorý síce robil všetko pre to, aby sa spoločný duch šatne podarilo vytvoriť, čo sa však dostatočne nenaplnilo. Hráči medzi sebou nedokázali vytvoriť puto a silnejší tím ako celok.
Našťastie, na dva barážové duely v sebe našli dostatok síl. Dali sa dokopy, pretože vedeli, že aj pre nich by to bol zlý výsledok. Mnohí z nich majú v klube dlhodobejšie zmluvy a určite si uvedomovali, že je veľký rozdiel hrať do budúcna Niké ligu, respektíve Druhú ligu.
Nezastavil ho zápal pľúc ani podvrtnutý členok. Po zápase o bronz sa neubránil slzám Čítajte Takže kabína nebola jednoliata?
Je to pre nás veľký problém. Pri mladých hráčoch a aj tých, ktorí vyrastajú priamo v našej akadémii, sa veľmi ťažko už vytvára tradičný klubizmus. Všeobecne mladí hráči hrajú primárne za seba a lepšiu vlastnú budúcnosť.
Ďalej nezabúdajme, že máme medzinárodnú kabínu zloženú z hráčov z rôznych kútov sveta. Ide o mix často úplne rozdielnych mentalít. Pre trénerský štáb potom ide o náročnú úlohu, aby ich dali dokopy.
Doba je náročná. Mladí hráči si myslia, že v priebehu krátkej doby budú môcť prestúpiť prakticky kamkoľvek, dokonca aj keď štandardne nepodávajú kvalitatívne konzistentné výkony. Nie je to však úplne pravda.
Chýba teda mladým hráčom trenčianske srdiečko a klubové povedomie?
Áno, aj to. Mladá generácia už premýšľa inak. Nie príliš proklubovo. Majú otvorený svet a obrovské množstvo informácií a aj možností. Vidia, že život pre nich vie byť lepší a atraktívnejší na základe sociálnych sietí. Myslia si, že svoje sny dokážu naplniť prakticky okamžite. V minulosti také možnosti hráči mali tiež ale neovplyvňovali ich život tak intenzívne ako dnes, a preto je dnes oveľa náročnejšie vytvoriť v hráčoch klubové povedomie. Našou úlohou je, aby sme sa s týmto faktom vyrovnali a dokázali ho čo najviac v najbližšej dobe eliminovať, pretože futbal je predovšetkým tímová hra.
Čo sa udialo s mužstvom, ktoré malo po polovici zápasov v skupine o záchranu účasť v lige takmer zaručenú, no napokon sa nevyhlo baráži?
Paradoxne nás zlomil úžasný obrat na banskobystrických Štiavničkách, kde sme zvrátili nepriaznivý stav z 0:2 na 3:2. Kabína si už myslela, že má všetko v suchu a sme zachránení. Následne sme porazili doma Komárno a všetko vyzeralo v absolútnom poriadku. Lenže potom sme chytili zvláštnu šnúru zápasov, ktorá nás stála body, na základe hrubých individuálnych chýb. Najmä doma proti Ružomberku, v Michalovciach, či doma proti Banskej Bystrici. Ružomberok sa návratom trénera Smetanu chytil a začal všetko vyhrávať.
Aj toto sa v článku dočítate
- Prišlo vedenie klubu do šatne za hráčmi pred barážovým dvojzápasom,
- hrozil by klubu v prípade zostupu odchod partnerov,
- ako sa Róbert Rybníček pozerá na investíciu z Kirgizska,
- hrozí La Lingov odchod z klubu,
- zostane Ivan Galád hlavným trénerom?
Pre nás bol zápasom pravdy duel v Ružomberku, kde sme boli lepším tímom a mali aj viac z hry. Nešťastným gólom sme prehrali a dostali sme sa na barážovú pozíciu, z ktorej sme sa už nedokázali v poslednom kole dostať.
Prioritne si za všetko môžeme sami. Vlastnými chybami sme sa zviezli až na predposlednú priečku. Všetko si musíme dobre zanalyzovať.
