V obci Trenčianske Stankovce sa vďaka vnímavosti miestnej bádateľky Zlatice Kremeňovej podarilo na jar z miestnej nelegálnej skládky vytiahnuť železobetónový objekt, o ktorom si myslela, že môže pochádzať z druhej svetovej vojny. Kontaktovala preto archeológa Krajského pamiatkového úradu v Trnave Matúša Sládoka, ktorý nález potvrdil a identifikoval ho ako takzvaný Einmannbunker.
Nejde pritom o jediný nález bunkra z obdobia druhej svetovej vojny v regióne. Iné, tentokrát guľometné hniezdo objavili v októbri 2023 pri orbe v katastrálnom území obce Kostolná-Záriečie. O oba nálezy prejavilo záujem Trenčianske múzeum v Trenčíne. O bunkroch, ich funkcii, ale aj rozmiestnení po Slovensku spred viac ako osemdesiatich rokov prezradil viac v rozhovore archeológ Mgr. MATÚŠ SLÁDOK, PhD.
V akom technickom stave ste našli Einmannbunker v Trenčianskych Stankovciach?
Na úvod treba povedať, že objekt sa volá celým oficiálnym názvom Luftschutz – Splitterschutzzelle alebo Brandwachenstände, čo môžeme preložiť ako letecký kryt na ochranu proti črepinám a požiarne ochranné stanovište.
Impulz na jeho záchranu dala miestna bádateľka Zlatica Kremeňová, ktorá mi objekt, vyhodený na čiernej skládke pri rybníku v Trenčianskych Stankovciach, v miestnej časti Rozvadze, oznámila. Z Einmannbunkra sa na mieste nálezu nenašli dvierka a zničená je väčšina steny okolo vstupu do objektu. K poškodeniu objektu došlo najskôr počas jeho odstraňovania z miesta, kde bol naposledy.
Keďže všetky potrebné rozmery vieme zistiť z iných zachovaných Einmannbunkrov tohto subtypu, ak by sa múzeum rozhodlo, objekt by sa dal zrekonštruovať do pôvodnej podoby.
Pohľad na bunker pred vyzdvihnutím. (zdroj: zdroj foto: pamiatky.sk, autor foto: Matúš Sládok, KPÚ Trnava)O koľko takýchto bunkrov máte vedomosť, že dodnes existujú a kde ich možno nájsť?
Zatiaľ mám vo svojej evidencii vyše 50 Einmannbunkrov na celom Slovensku vrátane už zničených alebo „nezvestných“. Ich počet počas vojny odhadujem na nižšie stovky.
Subtyp, aký sa našiel v Trenčianskych Stankovciach, mám doložený len ďalšími piatimi exemplármi, z toho štyri sú, prípadne boli, v Dubnici nad Váhom a piaty vo Vojenskom výcvikovom priestore Záhorie. Je preto možné, že aj nájdený kus bol najprv osadený v Dubnici nad Váhom.
Na čo tento druh bunkra počas vojny slúžil? Bol považovaný za odolný?
Primárna funkcia Einmannbunkrov bola pozorovacia. Počas vyhlásenia leteckého poplachu sa do bunkra premiestnil určený príslušník vojska alebo závodnej stráže a cez priezory sledoval najmä bombardovanie. Po náleze oznámil, kde dopadli bomby, ktoré nevybuchli. Časť bômb totiž zlyhala, nevybuchla alebo niektoré bomby mali nastavený časovač, ktorý ich inicioval, až keď prebiehali práce na likvidácii škôd.
Podstatou časovaných bômb bolo zabiť vojakov či civilistov, ktorí prežili nález v krytoch a po nálete odstraňovali škody, a tak predĺžiť napríklad výpadok výroby v zbrojárskom závode. Ak však po nálete pozorovateľ nahlásil miesta, kam dopadli bomby, ktoré nevybuchli, dalo sa týmto škodám predísť alebo ich znížiť. Aby ale pozorovateľ mohol byť na bombardovanom mieste a prežiť nálet, musel byť krytý, čiže Einmannbunker je súčasne pozorovateľňa i kryt.
Samotný bunker nebol, samozrejme, schopný odolať priamemu výbuchu, ale bol odolný voči troskám odleteným zo zasiahnutých miest, črepinám či paľbe z ľahších palubných zbraní. Sú zaznamenané prípady, keď bunker vydržal blízky silný výbuch. Pozorovatelia v takých prípadoch prežili, ale otrasení a zranení.
Jeden z priezorov bunkru. (zdroj: zdroj foto: pamiatky.sk, autor foto: Matúš Sládok, KPÚ Trnava)Pri výbuchoch nezabíjali len črepiny či trosky, ale často aj tlaková vlna, ktorá roztrhala zasiahnutého človeka či ho zabila odhodením a nárazom napríklad o stenu. Preto majú Einmannbunkre štrbinové priezory, veľmi úzke, aby tlakové vlny čo najmenej pôsobili vnútri objektu. Veľkým rizikom boli požiare vzniknuté bombardovaním. Pozorovateľ sa v bunkri mohol udusiť.
Okrem pozorovateľov počas bombardovania Einmannbunkre využívali aj ľudia, ktorí sa počas bombardovania nestihli ukryť do väčších krytov. Z ich názvu síce vyplýva, že sú to jednoosobové bunkre, ale je to strešný názov aj pre väčšie bunkre, až pre štyri osoby, a v prípade núdze sa do nich mohol ukryť vždy aspoň dvojnásobný počet ľudí.
Einmannbuker po vyzdvihnutí z miesta jeho vyhodenia. (zdroj: zdroj foto: pamiatky.sk, autor foto: Matúš Sládok, KPÚ Trnava)Vie sa, odkiaľ pochádza tento bunker nájdený v obci a na čo konkrétne slúžil počas vojnového slovenského štátu?
Kde bol osadený počas druhej svetovej vojny, nevieme, možno aj na základe tohto rozhovoru nám nejaký pamätník povie viac. Podľa pamätníka bol objekt v 50. a 60. rokoch osadený neďaleko miesta nálezu a použitý ako pozorovateľňa využívaná trenčianskym, vtedy vojenským letiskom, počas cvičného bombardovania. Iný pamätník nám ale povedal jeho umiestnenie na úplne inom mieste.
Po vojne bolo rôznych železobetónových objektov zachovaných omnoho viac, takže ľuďom sa môžu pliesť a aj s odstupom dlhého času pamäťová stopa slabne. Asi v 90. rokoch bol z predošlého miesta odstránený na skládku.
Ako sa dnes pristupuje k podobným nálezom? Sú pamiatkovo chránené alebo legislatíva s nálezmi takéhoto druhu takpovediac nepočíta?
Pamiatkový zákon všeobecne chráni takzvané militáriá, čo sú hnuteľné vojnové nálezy z druhej svetovej vojny. Nehnuteľné objekty však zákon všeobecne nechráni. Konkrétne, nehnuteľné objekty by boli chránené, ak by sa vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku alebo by ich obec vyhlásila všeobecným záväzným nariadením za pamätihodnosť.
