TRENČIANSKE BOHUSLAVICE. Na prvý pohľad nenápadná kaplnka stojaca medzi rodinnými domami v obci Trenčianske Bohuslavice v Novomestskom okrese skrýva viac, ako by bežný človek predpokladal. Vyniká unikátnym interiérom, jedinečným organom, no aj v sklenenej rakve vystavenou celotelovou relikviou človeka.
„Keď sa aj niekto zľakne, tak sa neprizná. Je to trošku strašidelné, to je pravda,“ hovorí o kostrových pozostatkoch svätého Adeodata miestny sprievodca Dušan Zaťovič.
Rakúšania si chodia fotiť podpis
Kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Trenčianskych Bohuslaviciach bola súčasťou dnes už nejestvujúceho kaštieľa, ktorý si dal postaviť gróf František Anton Erdödy. So stavbou kaštieľa sa začalo v roku 1759, o zhruba tri roky neskôr položili základný kameň kaplnky a 8. decembra 1763 za účasti významných cirkevných hodnostárov posvätili. Začlenená bola do budovy kaštieľa dokončenom v rovnakom roku.
Interiér vytvorili vtedajší významní umelci a remeselníci v rokokovom slohu. V interiéri nájdete mramor či alabaster, nešetrilo sa ani zlatom. Strop vyzdobil freskami Franz Anton Maulbertsch, ten namaľoval aj tri oltárne obrazy. Podľa Dušana Zaťoviča bol Maulbertsch vychýreným maliarom, ktorého si objednávali na práce v západnom Maďarsku, na južnej Morave, ale aj v Rakúsku. Zaujímavosťou je, že svoje diela nepodpisoval, spravil však jednu výnimku, a to v Bohuslaviciach.
Celokostrové ostatky mučeníka sv. Adeodata (zdroj: Erik Stopka)„Pred rokmi sem prišlo osem autobusov Rakúšanov, niektorí nešli ani dovnútra, len si odfotili jeho podpis nad dverami v klenbe a boli spokojní,“ prekvapil miestny sprievodca. Oltáre, bohostánok a ďalšia sochárska výzdoba je zas dielom bratislavského sochára Ľudovíta Godeho. Na návštevníka zapôsobí aj bohato zdobená kazateľnica a k nej symetricky postavená skriňa organa.
Jediný organ svojho druhu na Slovensku i Česku
Organ postavený v roku 1763 viedenským výrobcom organov Johannom Henckem označujú za unikátny a je jedným zo skvostov interiéru kaplnky. Je jednomanuálový s pedálom, zásuvkovej sústavy, má asi 334 píšťal. Miestny organista Ján Mihala ho označil za zaujímavý.
„Organár zvolil veľmi netradičnú, takzvanú kazateľnicovú stavbu organa. Hrací stôl a pedále sú umiestnené v sakristii, cez trojmetrový tunel je vedená traktúra (časť mechanizmu organa uvádzaná do pohybu stlačením klávesu, pozn. r.) do hlavnej lode kaplnky a tam je organ umiestnený. Nie je na podstavci, ale je zavesený na stene,“ priblížil Mihala.
V porovnaní s inými chrámami, kde je organ zvyčajne postavený v zadnej časti, ide o ďalšie špecifikum kaplnky v obci so zhruba tisíc obyvateľmi.
„Organy s touto konštrukciou sú tri v hornom Rakúsku, inak v bývalom Československu nie je okrem nás takto konštruovaný organ žiaden. Vyzerá to tak, že gróf Erdödy všetko podriadil estetike. Organ je takto postavený pre to, aby esteticky vynikla skriňa organa z priestoru hlavnej lode s tým, že tvorí akoby dvojičku s kazateľnicou,“ skonštatoval Ján Mihala a vyzdvihol bohato vyzdobenú skriňu, ktorej veľká časť je pozlátená.
(zdroj: Erik Stopka)Organ nie je však výnimočný len z estetického, ale najmä zvukového hľadiska. Kaplnku s vynikajúcou akustikou si vybralo v roku 1975 slovenské hudobné vydavateľstvo OPUS na nahranie platne v edícii Československé historické organy. Na prístroji vtedy hral organista Ferdinand Klinda, spolu-účinkoval Slovenský komorný orchester pod vedením Bohdana Warchala.
Klinda, považovaný za najvýznamnejšieho slovenského organistu a pedagóga, dokonca označil bohunický organ za európsku raritu. Dnes prechádza náročným a drahým reštaurovaním.
„Začali sme v roku 2022 fyzickým reštaurovaním prístroja, keď bola demontovaná sochárska výzdoba. V súčasnosti je nefunkčný iba jeden register, takže organ má divný hlas, ale stále je funkčný a používame ho. Reštaurovanie zvukovej časti organa potrvá minimálne dva roky. No vzhľadom na to, ako sa postupuje, tak to bude v lepšom prípade päť rokov,“ povedal organista. Finančná náročnosť reštaurátorských prác presahuje možnosti majiteľa, ktorým je rímskokatolícka cirkev, Farnosť Bošáca.
Múmia martýra je v Trenčianskych Bohuslaviciach už 254 rokov Čítajte „Farnosť tvorí šesť obcí, takže spoločnými silami financujeme reštaurovanie tohto nástroja. Prispelo ministerstvo kultúry, Trenčiansky samosprávny kraj a obec a, samozrejme, farníci. Zriadený je aj bankový účet, ak by niekto chcel prispieť na jeho opravu,“ doplnil Mihala.
