TRENČÍN. Bola to už jeho dvadsiatašiesta sezóna v seniorskom hokeji. Tomáš Starosta v základnej časti patril v 43 rokoch k obranným pilierom Dukly Trenčín.
V základnej časti odohral 51 stretnutí, k plnému počtu mu chýbali iba tri duely, ktoré vynechal pre chorobu. V play off proti Košiciam ho vyradilo narazené rameno, ktoré však nepotrebuje operáciu. Ak by vojaci boli postúpili ďalej, Starosta by sa na ľad vrátil v semifinále.
Čo vicemajstra sveta z roku 2012 stále posúva vpred?
„Chýbal by mi smrad kabíny. To je niečo, čo sa ťažko vysvetľuje. Hokej je ako droga, ktorá ma nabíja energiou už dvadsaťšesť rokov. Ranná káva so spoluhráčmi, rozhovory, veľa zábavy. To musíte zažiť, nedá sa to opísať,“ hovorí Starosta.
Za sebou máte už dvadsiatušiestu sezónu. Aká bola tá posledná?
Začiatok nebol dobrý. Následne prišla zmena trénera a začali sme sa dvíhať. Z osobného pohľadu som bol čiastočne spokojný. Mužstvo postupne naberalo silu, no nebolo to jednoduché. V prvej šestine základnej časti sme boli doslova katastrofálni.
Mladý futbalista prepísal históriu. S mužmi nastúpil na zápas vo veku 15 rokov a 7 dní Čítajte Napokon sme po dlhých rokoch postúpili cez predkolo. Vo štvrťfinále proti Košiciam sme ukázali, že ideme dobrou cestou. Súpera, ktorý teraz hrá finále, sme trápili. Rozhodovali malé detaily a väčšie skúsenosti na jeho súpera. Tri domáce zápasy sme mali vypredané. Ľuďom sa hokej páčil.
Ešte vás ako skúseného hráča rozladí, že úvod sezóny nebol v podaní Dukly ideálny?
O rozladení by som nehovoril. Vždy sa hovorí, že je dôležitý úvod, od neho sa odvíja celá sezóna. Nám však opätovne nevyšla. Vôbec sme sa výsledkovo nechytili. Z úvodných jedenástich zápasov sme vyhrali iba dva a vlak nám začal utekať.
Všetci sme verili a dúfali, že sa to zlepší. Niečo sa muselo stať a to bola výmena trénera. Keď niečo robíte a nedarí sa vám, tak to nie je nič príjemné. Celá kabína stále verila, že raz vyhráme a situácia sa začne obracať. Nemohli sme predsa hodiť flintu do žita. Stále sme tvrdo pracovali a verili, že sa situácia zmení.
Určite sa do práce chodí ťažšie, keď sú zlé výsledky. Však?
Stále dúfate a veríte jeden druhému, lebo hokej je kolektívny šport. Do práce sa vždy chodí ťažšie, keď sa nedarí a prehráva. Práve vtedy sa ukáže vnútorná sila mužstva.
Ešte viac sme sa snažili trénovať, dať do toho celého seba. Vo viacerých zápasoch to bolo iba o jednom góle. Stále to bolo o tom, že raz príde ten deň, kedy sa všetko otočí a zo spodku tabuľky sa začneme škriabať vyššie.
Čo priniesol tréner Tommi Hämäläinen?
Po jedenástich zápasoch sme cítili, že sa musí niečo zmeniť. Buď sa vymenia hráči, alebo tréner. Tréner Bokroš skončil. Prišiel nový kouč z Fínska, ktorý mal s každým z nás pohovor. Pýtal sa, v čom je problém, čo by sa malo zmeniť.
Prišlo prvé víťazstvo, ktoré sme potrebovali a náš tím sa začal pomaličky rozbiehať. Krivka výkonnosti v našom podaní bola dlho nevyrovnaná. V druhej polovici sezóny už si všetko do seba sadlo.
Ku koncu základnej časti sme mali dokonca šancu urobiť prvú šestku. Napokon sme odohrali náročnú sériu proti Michalovciam v predkole.
Aj toto sa v článku dočítate
- Či si dáva v osobných súbojoch väčší pozor, aby sa nezranil,
- aký je jeho zdravotný stav po narazení do mantinelu v stretnutí proti Košiciam,
- či ho láka Krotákov rekord a stane sa najstarším hráčom extraligy.
Bola najväčšia odmena parádna divácka kulisa proti Košiciam?
Určite. Šport sa hrá pre ľudí. Pre každého hráča je zážitok vidieť vypredaný štadión, na ktorom panuje skvelá atmosféra. V tých ťažších situáciách to dodáva energiu naviac, keď ľudia kričia. Bol som rád, že som to zažil aspoň posledné tri domáce zápasy. Po zlom začiatku sme pomaličky a menšími krokmi šli dopredu a toto bola naša odmena.
Musíme uznať, že Košice boli o niečo lepšie a postúpili ďalej. Vďaka patrí každému jednému fanúšikovi, ktorý prišiel. Ľudia videli, že hokej hrať vieme.
