TRENČÍN. Zažil mimoriadne komplikovanú sezónu. Hokejista TOMÁŠ ZÁBORSKÝ sa po osemnástich rokoch vrátil do klubu, v ktorom vyrastal. Zranenie ramena ho však na dlhú dobu vyradilo zo zostavy. Po dvoch operáciách bol mimo zápasovej zostavy až päť mesiacov. Keď sa vrátil na ľad, štvrťfinálovú sériu proti Košiciam odohral pod antibiotikami, keďže mu súper hokejkou nešťastne vyrazil zuby aj s ďasnom a kosťou. Zvyšok kariéry už odohrá s ochranným krytom.
Napriek tomu sa snaží súťažný ročník vnímať pozitívne, veď Dukla Trenčín sa prebojovala po štyroch sezónach do play off a na tribúny sa po kostrbatom úvode vrátili diváci.
Po takmer dvadsiatich rokoch ste sa vrátili do materskej Dukly. Aké boli ostatné mesiace vašej kariéry?
Komplikované. Vážne zranenie ma odstavilo na väčšiu časť sezóny. Absolvoval som dve operácie ramena. Návrat po piatich mesiacoch do rozbehnutého ročníka bol náročný. Našťastie, prognózy, že vynechám prakticky celú sezónu, sa nepotvrdili, takže aspoň s tým môžem vyjadriť spokojnosť.
Čo sa vám stalo?
V zápase proti Novým Zámkom som spadol na mantinel. Potrhal som si väzy i šľachy v ramene a prsnom svale. Potreboval som absolvovať operáciu. Po určitom čase sme zistili, že zranenie je náročnejšie, čím sa celá liečba výrazne natiahla. Absolvoval som preto i druhú operáciu a rekonvalescencia po nej nebola jednoduchá. Dostať sa do zápasového rytmu bolo náročné. Nechceli sme nič uponáhľať, aby keď sa vrátim, neriskoval som opätovné zdravotné komplikácie. Rameno momentálne drží bez problémov.
Bolo psychicky náročné nehrať také dlhé obdobie?
Samozrejme. V septembri minulého roka sa nám naviac narodila dcérka a mali sme doma náročnejšie podmienky. Žiadny hráč nechce byť zranený a pozerať zápasy v televízií. Napriek tomu som sa snažil byť tímu čo najviac nápomocný. Keď som si všimol určité detaily, snažil som sa spoluhráčom v niečom pomôcť a byť stále súčasťou tímu.
Tomáš Záborský. (zdroj: HK DUKLA)Väčšinu času som strávil doma. Do posilňovne som chodil mimo štadióna, keďže naša aréna prechádzala rekonštrukciou.
Obdobne náročnú sezónu som zažil pred takmer desiatimi rokmi v drese švédskeho Brynäs, kde som po dvanástich zápasoch vynechal väčšinu ročníka.
Aká bola prvá sezóna po návrate do materského klubu?
Všetko má svoje plusy i mínusy. Pre mňa bol celý ročník do určitej miery skreslený. Prišiel nový tréner i noví hráči. Veľa vecí sa zmenilo už len počas môjho zranenia. Musel som si zvyknúť na nový systém i spoluhráčov. V konečnom dôsledku však naša sezóna dopadla dobre.
Vo štvrťfinálovej sérii proti Košiciam mi hneď v prvom stretnutí vybili zuby a zvyšok vyraďovacej fázy som dohral na antibiotikách a jedol som presnidávky a improvizovanú stranu. Doteraz riešim chrup a bude to trvať ďalšie tri či štyri mesiace.
Dostal som hokejkou do tváre. Zuby mi vybila aj s ďasnami a kosťou. Keby som chcel aktuálne implantáty, nemajú mi ich na čo našróbovať. Absolvoval som plastickú operáciu kosti. Celý proces je zložitejší. Je jasné, že do konca kariéry už budem hrávať s ochranou tváre.
Prípravu i prvé zápasy viedol tím tréner Ernest Bokroš. Nie všetci hráči s ním boli stotožnení. Čo vy?
Má svoj zaužívaný štýl, ktorý trénuje dlhodobo a verí mu. Každý tréner má svoje muchy i dobré veci. Niekomu vyhovuje viac, inému menej a žiadny kouč nebude vždy dokonalý pre celý kolektív viac ako dvadsiatku hráčov. Osobne som s ním nemal žiadny problém. Vychádzali sme dobre. Chcel ma za kapitána tímu, čiže sme spolu veľa komunikovali. V čase, kedy ho vedenie klubu odvolalo, som bol zranený. Nebol som v tom čase v kabíne...
Začiatok sezóny ste však zažili. Určite nebolo jednoduché ísť od prehry k prehre a vedenie muselo nejakým spôsobom zakročiť. Nie?
Mužstvo sa začalo skladať pomerne neskoro. Nemali sme pôvodne ani toľko naplánovaných zápasov, aby sme sa poriadne rozohrali. Preto sme ku koncu leta improvizovali a narýchlo vedenie dohodlo prípravné duely proti Skalici a Dubnici.
K tomu sme na začiatku ročníka nastúpili proti rozbehnutej Nitre a Košiciam. Oba tímy boli dobre pripravené a my sme ešte neboli dostatočne rozohraní. Pozitívny zlom v tom celom priniesla zmena kouča.
Od príchodu trénera Tommiho Hämäläinena sa hra i výsledky výrazne zlepšili. Čomu to pripisujete?
Tréner mal dobre nastavený systém, s ktorým sme sa stotožnili ako tím. Hrali sme viac pohromade ako päťka na ľade. Viac sme si pomáhali. S pribúdajúcimi víťazstvami sa zmenilo nastavenie v hlave. Slováci sú často charakterizovaní ako hundroši. Fínsky tréner sa snažil zastaviť negativitu. Bol nastavený na pozitívnej vlne, aby sme sa aj ako hráči medzi sebou rozprávali s väčším pokojom a viac si pomáhali.
Aj toto sa v článku dočítate
- Bolo štvrťfinále v konečnom zúčtovaní reálnym obrazom Dukly?
- ako sa pozerá na počet zahraničných hráčov v extralige,
- čo si myslí o priamom zostupe do prvej ligy,
- ako vníma odchod mladých hráčov ako je Max Melicherík do zahraničia?
A keď prišla kritika zo strany trénerov, stále nám hovoril, že jeho úmyslom nie je zhodiť nás, ale pomôcť.
Jeho slová padli na úrodnú pôdu. Traja hráči sa zapojili do prípravy seniorskej reprezentácie pred majstrovstvami sveta a ďalší sú v nominácií osemnástky na blížiaci sa šampionát. Ich aktuálny úspech v podobe nominácií je výsledkom aj toho, že sme sa zdvihli ako kolektív a uverili trénerovej vízii a systému.
