V Trenčíne sa od 11. do 12. apríla koná Light Art Festival. Počas dvoch dní sa ulice, námestia aj skryté zákutia Trenčína premenia na živé plátno plné svetelných inštalácii, digitálneho umenia a videomappingu. Jedným zo siedmich diel, ktoré budú môcť návštevníci vidieť, je aj No počkaj! od rodeného Trenčana.
BORIS VITÁZEK predstaví dialóg krehkosti a odolnosti slobody cez videoinštaláciu vo vnútrobloku Župného domu, v ktorom pred plánovou rekonštrukciou sídlilo Trenčianske múzeum. O umení, ale aj Trenčíne, ako o európskom hlavnom meste kultúry v roku 2026 sme sa rozprávali tesne pred inštaláciou diela s mužom, ktorého celý život sa točí okolo umenia.
S akým dielom ste zavítali do Trenčína?
S organizátormi sme sa pozerali na nejaké moje staršie práce, no ja som chcel dielom reagovať dynamicky na to, aká je teraz politická situácia a ako sú ľudia v Trenčíne zvyknutí na digitálne umenie. Viem, že prvé reakcie ľudí naň sú trošku rozpačité, pretože nie sú na to zvyknutí a nevedia, čo očakávať. Chcel som preto spracovať aj niečo, čo pozná staršia generácia. Pracoval som preto s animovaným seriálom No, počkaj!, ktoré poznám od detských čias, ide o v podstate sovietsku kópiu Toma a Jerryho. V praxi na jednej LED obrazovke pobežia animácie, ktoré doplní zvuk, ktorý som k inštalácii pripravil. Do toho budem používať jeden laser, v oknách bude niekoľko svetiel. Jeden cyklus hudobno-vizuálneho diela potrvá asi desať minút.
Ako prebiehala jeho tvorba?
Používal som umelú inteligenciu a zároveň som vyrábal veľa vlastnej animácie. Používal som 3D skeny zničenej vojenskej techniky na Ukrajine a 3D skeny zničených budov. Trénoval som aj vlastné AI modely na častiach seriálu, aby som mohol generovať vlka v rôznych situáciách. A tak nejako som prirovnal súčasnú politickú situáciu k seriálu. Prišlo mi zaujímavé spracovať rozprávku, v ktorej ktorej sa vlk snaží dostať zajaca, pričom keby mi niekto pred desiatimi rokmi povedal, že Rusko bude opäť ohrozením pre Európu, tak by som sa zasmial, no zistili sme, že to možné je. Ale čo je horšie, že USA už nie sú takým spojencom, na ktorého sa máme pozerať. Celkovo inštaláciu robím z pohnútky, že by sme sa mali otočiť na seba a na svojich hlavných spojencov, teda Európu. Budovať naša spojenectvá a spoliehať sa na silnú Európu a nenechať sa ťahať ani k Rusku ani k USA.
Zažite Trenčín v inom svetle! Čítajte Vnímanie (aj) takéhoto umenia je veľmi subjektívny pocit, najmä v čase, keď na Slovensku je pre niektorých problém poukázať na toho, kto je agresor…
To je jedna z vecí, ktorá je pre mňa ťažká na strávenie, pretože u mňa je to veľmi jednoznačné. Ak Rusko odíde z Ukrajiny, tak nebude už ďalej agresor. Ono celkovo lightartové festivaly bývajú veľmi ľahké festivaly, na ktoré sa vyberú celé rodiny a pozrú si nejaké pekné umenie, ktoré možno nemá nejaké politické odkazy. Mňa ale baví používať tieto festivaly na to, aby som na nich mohol nejako ostro vyjadriť svoj názor a myšlienky. Myslím si, že ľudia sú len málokedy konfrontovaní s umeleckou a galerijnou scénou. Zároveň umelci na Slovensku majú problém prehovoriť k ľuďom a vytvárajú sa tak bubliny. Takýto festival je super príležitosť konfrontovať bubliny medzi sebou, veď je to umenie a odjakživa išlo o vyjadrenie niekoho pohľadu a pocitov. Ak niekto povie, že politika nepatrí do umenia, tak veľa o umení nevie.
O diele a autorovi
Od vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na Slovensko uplynulo 57 rokov. Po 21 rokoch okupácie sa Slovensko oslobodilo nežnou revolúciou. No počkaj! Hrozby okupácie a konfliktu sa môžu kedykoľvek vrátiť. Cyklus napätia a agresie, pripomínajúci nekonečný hon v sovietskej animovanej rozprávke No počkaj!, sa dnes opakuje – v podobe vojny na Ukrajine, bližšie k nám než kedykoľvek za posledných 35 rokov.
Inštalácia využíva LED animácie a laserovú projekciu, ktoré vytvárajú dynamické vizuálne napätie. Postavy a symboly sa stretávajú v nekonečnom súboji – rovnako ako v realite aj v našich kolektívnych spomienkach a obavách.
Boris Vitázek je umelec pracujúci s novými médiami. Vytvára intímne inštalácie pre jediného diváka aj veľkoformátové mappingy, ktoré menia vnímanie verejného priestoru. Vo svojej tvorbe prepája vizuál a zvuk, čím vytvára pohlcujúcu atmosféru. Skúma témy súkromia, sociálnych sietí, náboženstva či vedy. Niekedy sa sústredí len na interakciu zvuku a vizuálu s publikom. Pôsobí aj v divadle, kde navrhuje scény a pomáha hercom rozvíjať ich schopnosť pracovať s vizuálom a zvukom na javisku.
zdroj: laftrencin.sk
Lightartové festivaly sa tešia nielen doma, ale aj v zahraničí medzi obľúbené formáty. Hodí sa aj pre Trenčín, ako európske hlavné mesto kultúry?
Je to vynikajúce. Dokonca som jedným z ľudí, ktorý je zainteresovaný v projekte Trenčín 2026 a budem mať na starosti digitálne média. Robiť budem medzinárodný open call, ktorý prinesie do okolia Trenčína minimálne štyri mappingy. Chcem sem pritiahnuť umelcov, ktorým dám dostatok informácii, aby vedeli spraviť zaujímavé digitálne umenie, v ktorom miestni ľudia uvidia niečo, čo im je blízke a čo ľahko rozpoznajú.
