TRENČÍN. Cintorín pri pamätníku v lesoparku Brezina v Trenčíne pripomína beštiálne vraždy 69 vojakov, partizánov i civilných obyvateľov. Zavraždili ich fašistickí okupanti od potlačenia Slovenského národného povstania až do apríla 1945. TASR o tom informovala trenčianska hovorkyňa Erika Ságová.
„Po vypuknutí Slovenského národného povstania od začiatku septembra 1944 celý verejný život v Trenčíne výrazným spôsobom ovplyvňovali nemecké okupačné jednotky. Pre svoju potrebu zabrali verejné i súkromné budovy vrátane škôl a internátov. Trenčín bol aj sídlom veliteľstva pohotovostnej jednotky nemeckej 13. bezpečnostnej služby (Einsatzkomando) SD,“ uviedla hovorkyňa.
O krutosti výsluchov podľa nej svedčili krvavé stopy, ktoré sa našli v pivniciach sídla gestapa a bezpečnostnej polície. Od 25. októbra 1944 do 3. apríla 1945 odviedli 69 ľudí - civilov, domácich aj zahraničných vojakov a partizánov, z väznice Krajského súdu v Trenčíne do lesa na Brezine. Tam ich beštiálne zavraždili a zahrabali do niekoľkých hrobov.

Po oslobodení mesta od 18. mája 1945 na trenčianskej Brezine v lokalite Dušova dolina, Vápenice a Široké objavili a exhumovali sedem hrobov so 69 obeťami. Medzi nimi bolo 65 mužov a štyri ženy. Všetci boli bosí, nahí alebo len nepatrne oblečení a ich telá niesli stopy po mučení.
„Zastrelených ranou do tyla bolo 61 mužov a tri ženy, dvaja muži boli uškrtení, dvaja muži a jedna žena mali rozbité lebky. Identifikovať sa nepodarilo 26 obetí. Na mieste masových hrobov v Dušovej doline je dnes malý pomník s dvomi pamätnými tabuľami. Po exhumácii previezli 56 obetí z miesta nálezu a pochovali ich na cintoríne nad Čerešňovým sadom. Ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach,“ doplnila Ságová.
Cintorín s pamätníkom je situovaný na malej vyvýšenine, na ktorú vedie schodisko z Čerešňového sadu. Pred schodiskom je na žulovom podstavci umiestnená plastika z kovanej medi, vyjadrujúca ukrutnosť. Korpus pamätníka je obložený kamennými doskami, na ktorých sú vyryté figurálne výjavy z bojov.
Dnešnú podobu dostal cintorín v roku 1969. Hrobovú časť tvoria tri oblúkové pásy hrobov s náhrobkami, na ktorých sú mená obetí, ich vek v čase smrti a bydlisko. Po pravej strane cintorína je pamätník umučených, pri ktorom mesto každoročne organizuje spomienkové podujatia pri príležitosti výročí SNP a oslobodenia Trenčína.