Novomešťan David Richweiss miluje kreslenie i maľbu už od svojho detstva. Avšak až niekoľkoročná celosvetová covidová dráma ho vrátila vo svete vynútenej izolácie do ríše výtvarného umenia. Odvtedy nadaný výtvarník namaľoval veľké množstvo obrazov.
Sú na nich portréty slávnych ľudí, architektonické skvosty z celého sveta, ale aj príroda a množstvo zvierat v nej, či ženské akty. Výber z toho najlepšieho predstavil David Richweiss (nar. 1998) počas marcovej výstavy na domácej novomestskej pôde v Anna Pasáži.

A my sme sa za úspešným umelcom do dočasnej DR Gallery na výstavu vydali.
David, kedy ste spozorovali, že máte výtvarný talent a kreslíte lepšie ako ľudia z vášho okolia?
Začalo to odmalička. Ja už som sa v detstve cítil ako umelec v správaní i v myslení. Vždy som rád kreslil, venoval sa kreatívnym činnostiam. Vyrezával som z dreva sochy, ale vyrábal aj modely lodí. Najviac mi k srdcu prirástla ceruzka a obyčajný papier. V detstve som rád maľoval aj so štetcom akrylovými farbami a navštevoval výtvarné krúžky. Ale toto obdobie bolo vyslovene kreslením pre seba a pre radosť. Vôbec som vtedy netušil, že sa k tomu opäť vrátim.
Covidová éra bola pre vás definitívnym návratom do umeleckého sveta?
Už v januári 2021 som začal brať do ruky najprv ceruzku a kresliť. Ceruzka ma rýchlo omrzela, pretože poskytuje iba odtieň sivej farby a to mi nestačilo. Začal som kresliť uhlíkom. Strašne som sa doma nudil, nikam sa nemohlo chodiť. Pozeral som film Joker s Joaquinom Phoenixom v hlavnej úlohe a ja som si Jokera skúsil nakresliť. Bola to prvá moja kresba uhlíkom. Kresbu som zverejnil na sociálnej sieti a ľuďom sa veľmi páčila. Tak som sa v kreslení rozhodol pokračovať.
Cestovať počas covidovej pandémie bolo takmer nemožné. Kde ste čerpali výtvarné námety?
Niečo som čerpal z fantázie, niečo z fotografií, ktoré mi boli predlohou. Začal som kresliť portréty ľudí, zvieratá, prírodu, ženské akty či rozmanitú architektúru. Zameral som sa na mojich prácach aj na vyslovené detaily. Naj-zložitejšie sa tvoria portréty ľudí. Každý človek je jedinečný a osobitý, inak vyzerá, každý má inak stavanú tvár, inú štruktúru očí. Aj pokožku treba tieňovať vždy inak.

Okrem skvelých portrétov zvládate zachytiť v detailnej realite aj architektúru známych miest.
Napríklad v New Yorku sú budovy viacmenej rovnaké. V tomto meste by ma bavilo pri jeho kreslení zapojiť aj fantáziu a pridať nejaké budovy navyše podľa vlastných predstáv. Ale nerobím to. Záleží mi na tom, aby som istú časť mesta zachytil skutočne tak, ako v realite vyzerá. Snažím sa o presnú kresbu.
Vy ste po vzniku obrazov z New Yorku toto obrovské mesto aj osobne navštívili. Aký to bol pocit vidieť na vlastné oči scenérie, ktoré ste predtým zachytili na papier uhlíkom?
Z New Yorku som sa vrátil približne pred mesiacom. Túžil som sa nadýchať toho mestského života, ktorý som na svojich obrazoch kreslil. Prvý obraz New York som nakreslil už pred dvoma rokmi. To bola zároveň moja prvá kresba z mesta. Už vtedy som zatúžil vidieť New York naživo. A tá možnosť návštevy sa nedávno naskytla. Urobil som tam teraz obrovské množstvo fotografií, ktoré sa stanú námetom pre moje ďalšie obrazy. Osobná návšteva New Yorku ma ohúrila. New York je obrovský. A aj Socha slobody, ktorú som v minulosti kreslil, je naživo úžasná. Veľká, nádherná stavba. Bolo veľmi príjemné vidieť na vlastné oči to, čo som už nakreslil. Napríklad aj Manhattan.