TRENČÍN. Trenčiansky hrad v najbližších týždňov príde o jednu zo svojich ikon. Po takmer 60 rokoch z neho presunú rakúsko-uhorský kanón, ktorý je jediný svojho druhu na Slovensku.
Po Trenčíne si nový domov nájde v interiéri Vyhliadkovej veže na Dukle ako súčasť stálej expozície. Trenčianske múzeum, ktoré hrad spravuje, hľadá možnosti, čím ikonické delo v budúcnosti nahradí.
Ikonický Machnáč takmer kúpila neziskovka. Predaj blokujú bývalí majitelia pamiatky Čítajte Priviezli ho z Prahy
Kanón v areáli Trenčianskeho hradu nainštalovali 3. augusta 1965. V roku 1994 bol prijatý do zbierok Vojenského historického múzea (VHM), na hrade bol desiatky rokov súčasťou stálej expozície dolného nádvoria. Ako vysvetlil historik Trenčianskeho múzea Tomáš Rosina, ide o rakúsko-uhorský kanón, vzor 1880, kalibru 12 centimetrov, ktorý vyvinuli vo viedenskej zbrojovke Artillerie Zeugs Fabris, vyrobený bol v roku 1886.
„Tieto typy kanónov sa používali od roku 1881 až do konca prvej svetovej vojny. Pôvodne boli určené ako výzbroj jednotiek pevnostného delostrelectva na obranu, ale aj na dobýjanie pevností. Počas prvej svetovej vojny boli používané aj jednotkami poľného delostrelectva, a to vďaka relatívne nízkej hmotnosti a dostatočnému dostrelu až do osem kilometrov,“ vysvetlil Rosina. Hlaveň je dlhá 3,2 metra a váži niečo vyše 1,7 tony, vyrobená je z oceľového bronzu, jej životnosť odhadovali na 8000 až 10 000 výstrelov.
„Hlaveň je umiestnená na vysokej oceľovej lafete s dvomi drevenými kolesami s oceľovými spojovacími dielmi a obručami. Vďaka tomu bolo delo mobilné. Do exteriéru bolo privezené z Vojenského historického ústavu v Prahe a inštalované v auguste 1965. Môžeme teda hovoriť o najdlhšie vypožičanom zbierkovom predmete v našom múzeu,“ ozrejmil historik.
Rakúsko-uhorský kanón vyrobili v roku 1886. (zdroj: vhu.sk)Podľa riaditeľa Trenčianskeho múzea vnímajú odchod ikonického exponátu z hradu so zmiešanými pocitmi.
„V Trenčianskom múzeu sme z toho na jednej strane nešťastní, pretože pre návštevníkov to bol jeden zo symbolov hradu, na druhej strane toto delo nemá s Trenčínom vôbec nič spoločné,“ povedal Peter Martinisko. Narážal tým na skutočnosť, keď sa počas socializmu dostali na mnohé pamiatky predmety, ktorých umiestnenie nemalo s objektom a lokalitou veľa spoločného.
„Postupne sa snažíme z hradu odstraňovať veci, ktoré akoby deformujú pohľad na históriu alebo ju falšujú. Jedným z príkladov sú mreže na oknách paláca Zápoľských, ktoré tam v minulosti neboli. Tie odstránime,“ skonštatoval Martinisko.
Delo pôjde na východ Slovenska
Dôležitou premennou pri jedinom zachovanom dele svojho druhu na Slovensku je aj starostlivosť oň.
